Majster a žiak

Jeden starý zenový mních ležal na svojej smrteľnej posteli. Prehlásil, že tento večer už tu nebude. A tak začali prichádzať z ďaleka a zo široka jeho následovníci, žiaci a priatelia .
Jeden z jeho starých žiakov, keď sa dopočul, že majster zomiera, utekal na trh. Niekto sa ho spýtal: " Majster zomiera a ty ideš na trh?" Starý žiak odpovedal: "Ja viem, že môj majster miluje jeden druh koláča a tak mu ho bežím kúpiť."

Všetci sa obávali, že čo sa deje, pretože to vyzeralo, že majster na niekoho čaká. Občas pootvoril svoje oči, pozrel sa okolo a zasa ich privrel. Až keď pribehol jeho starý žiak povedal: "Výborne, ty si prišiel! A kde máš ten koláč?" A jeho starý žiak mu ho ukázal a bol veľmi šťastný, že sa ho majster spýtal na koláč .
Majster síce zomieral, ale zobral do rúk obľúbený koláč. Bol už veľmi starý, ale jeho ruka sa netriasla. Niekto sa ho spýtal: " Si taký starý a na pokraji svojho života. Skoro už príde tvoje posledné nadýchnutie a opustíš nás. Ako to, že sa tvoja ruka vôbec netrasie?"
Majster povedal: " Nikdy sa netrasiem, pretože nemám strach. Moje telo je staré, ale ja som stále mladý a aj mladý zostanem , aj keď už moje telo tu nebude." Potom začal prežúvať svoj koláč keď sa ho niekto spýtal:" Aké je vaše posledné posolstvo, majstre? Skoro nás už opustíte. Na čo chcete, aby sme spomínali?"
Majster sa pousmial a povedal: " Ach, ten koláč je delikátny!"
Toto bol muž, ktorý žil tu a teraz. Dokonca aj smrť je bezvýznamná. Ďalšia chvíľa nemá žiadný význam. Tento moment, tento koláč je delikátny. Keď chcete byť v tejto chvíli, v tejto prítomnosti, iba potom môžete milovať.