Cena života človeka

Cena našich životov nemá svoj pôvod v tom, čo robíme alebo koho poznáme, ale KTO SME. Jeden veľmi dobre známy rečník zahájil svoju prednášku tým, že do vzduchu zdvihol 1000 korunovú bankovku...

V miestnosti, kde bolo 200 ľudí, sa opýtal: "Kto by chcel túto 1000 korunovú bankovku?"
Ruky sa začali dvíhať.
Povedal: "Túto bankovku dám jednému z vás - ale najprv mi dovoľte, aby som urobil toto."
Začal bankovku mačkať. Potom sa opýtal: "Kto ju ešte stále chce?"
Ruky boli znovu vo vzduchu.
"Dobre," odpovedal, "a čo ak urobím toto?"
Hodil bankovku na zem a začal ju mačkať topánkou. Potom ju zodvihol, pomačkanú a pošliapanú.
"A teraz, kto ju ešte stále chce?"
Ruky znovu vyleteli do vzduchu.

"Priatelia moji , naučili ste sa veľmi cennú lekciu. Bez ohľadu na to, čo som s tou bankovkou urobil, napriek tomu ju naďalej chcete, protože to nezmenšilo jej hodnotu. Ešte stále má cenu 1000 korún.

Mnohokrát sme v živote hodení na zem, pomačkaní a zadupaní do zeme rozhodnutiami, ktoré urobíme a okolnosťami, ktoré nás stretnú. Cítime sa, ako keby sme boli bezcenní. Ale bez ohľadu na to, čo sa stalo alebo čo sa stane, nikdy nestratíte svoju hodnotu.

Špinaví alebo čistí, zničení alebo ľahko pomačkaní, stále ste nedoceniteľní pre tých, ktorí vás milujú. Cena našich životov nemá svoj pôvod v tom, čo robíme alebo koho poznáme, ale KTO SME.
Si jedinečný - nikdy na to nezabudni."

Naša vlastná bitka

Jeden večer vzal starý Indián svojho vnuka a rozprával mu o bitke, ktorá prebieha vo vnútri každého človeka. Povedal mu: ”Chlapče, tá bitka v každom z nás je medzi dvoma vlkmi.”

Jeden z nich je zlý.
Je to zlosť, závisť, žiarlivosť, smútok, sebeckosť, hrubosť, nenávisť, sebaľútosť, falošnosť, namyslenosť a ego.

Ten druhy je ale dobrý.
Je to radosť, pokoj, láska, nádej, vyrovnanosť, skromnosť, láskavosť, empatia, štedrosť, vernosť, súcit a dôvera.

Vnuk o tom všetkom premýšľal a po minúte sa opýtal: ”A ktorý vlk zvíťazí?"

Starý Indián odpovedal: ”Ten ktorého kŕmiš."

Šálka kávy

Skupina vysokoškolských absolventov so závideniahodnými kariérami prišla na návštevu za svojím profesorom z univerzity.

Reč sa čoskoro zvrtla na sťažnosti na stres doma i v práci. Profesor ponúkol svojim študentom kávu, odišiel do kuchyne a vrátil sa s konvicou a zbierkou najrôznejších šálok - porcelánových, umelohmotných, sklenených, starých i moderných, lacných i drahých, a povedal im, nech sa obslúžia.

Keď už všetci sedeli so šálkou kávy, profesor povedal: "Pozrite sa - všetky tie pekné a drahé šálky ste si rozobrali a na tácke ostali už len tie lacné a ošarpané.
Hoci je normálne, že chcete pre seba len to najlepšie, je to súčasne hlavný zdroj vašich problémov a stresu. To, o čo vám všetkým v podstate išlo, bola totiž káva, nie šálky. Ale podvedome ste si vyberali tie najkrajšie šálky a rovnako podvedome ste ich porovnávali so šálkami tých druhých.

A teraz porozmýšľajte: Život je káva a vaša práca, peniaze a spoločenské uznanie sú len šálky. Sú len prostriedok, ktorý obsahuje a udržiava Život, ale nemenia kvalitu Života. Niekedy, keď sa sústredíme len na tú šálku, zabudneme si vychutnať kávu, ktorú v nej dostávame. Takže nedovoľte, aby u vás dominovali šálky... vychutnávajte si radšej kávu!"

Čierny chlapček a balón

Čierny chlapček pozoroval na dedinskom trhu predavača nafukovacích balónov.

Ten človek musel byť dobrý obchodník, pretože nechal uletieť červený balónik, ktorý stúpal vysoko do neba, a lákal tak celý zástup možných malých zákazníkov.
Potom vypustil modrý balónik a za ním žltý a biely. Všetky stúpali vysoko vysoko, až kým nezmizli z dohľadu.

Malý černoško sa dlho pozeral na čierny balónik a potom sa opýtal: "Pane keby ste vypustili ten čierny letel by tak vysoko ako ostatné?"
Predavač sa na chlapca chápavo usmial. Odtrhol niť s čiernym balónikom a keď ten začal stúpať, naklonil sa k chlapcovi a pošepol mu:

"To nie je farbou, chlapček. Stúpa hore vďaka tomu, čo má vo svojom vnútri."

Božie cesty

Bol raz jeden starý pustovník. Žil sám, ale stále sa sťažoval na cesty, ktorými ho vedie Boh. Raz v noci mal sen. Snívalo sa mu, že do jeho domu prišiel Boží posol a hovorí: „Poď so mnou!“ Pustovník vstal a šiel.

Prišli do jedného domu a boli veľmi priateľsky prijatí. Pán domu sa im hneď s radosťou pochválil: „Dnes mám veľký sviatok. Môj dlhoročný nepriateľ sa so mnou zmieril a na znamenie priateľstva mi poslal tento zlatý kalich.“ – Keď sa na druhý deň chystali odísť, pustovník si všimol, že Boží posol tajne balí zlatý kalich do svojho batoha. Pustovníka to popudilo, ale skôr, ako začal protestovať, posol ho zahriakol: „Ticho! Také sú cesty Božie!“

Onedlho prišli do iného domu. Domáci pán bol veľký lakomec. Nadával na nevítaných hostí a urážal ich. „Musíme ísť ďalej,“ povedal posol a ešte pred odchodom dal domácemu zlatý kalich. Pustovník sa chcel ozvať. „Ticho! Také sú cesty Božie!“ zase ho predbehol jeho spoločník.

Večer prišli k chudobnému mužovi, ktorý stále nariekal, že sa mu v žiadnej práci nedarí a že ho stále prenasleduje nešťastie. „Boh ti pomôže,“ utešoval ho Boží posol. Keď však odchádzali, podpálil mu dom nad hlavou. „Tak už dosť!“ rozčúlil sa pustovník. Dostal však zase tú istú odpoveď: „Také sú Božie cesty!“

Tretí deň prišli k jednému človeku, ktorý bol veľmi neznášanlivý. Neznášal nikoho okrem svojho malého syna. Toho miloval nadovšetko. Keď sa na druhý deň ráno lúčil s hosťami, hovorí: „Nemôžem vás odprevadiť, ale pôjde s vami môj syn. Môže ísť až k lavičke, ktorou prejdete cez potok. Dávajte mi na neho pozor!“ –„Boh ho ochráni,“ povedal posol. A keď prichádzali k lavičke, zhodil chlapca do rozvodneného potoka. „Ty diabol,“ rozkričal sa pustovník, „to predsa nie sú Božie cesty!“

Vtom sa posol premenil na anjela, ktorý bol plný nebeského svetla. „Tak počúvaj!“ povedal. „Ten kalich bol otrávený. Dobrému mužovi som zachránil život, ale chamtivý lakomec sa z neho upije až k smrti. Chudák, ktorému zhorel dom, nájde pod jeho troskami poklad. Ten mu pomôže, aby sa dostal navždy z biedy. A ešte je tu sebec, ktorému som hodil do vody chlapca. Ten muž bol veľký hriešnik. Zo svojho syna by vychoval vraha. Strata chlapca ho teraz privedie k obráteniu. Vidíš, ukázal som ti niečo z Božej múdrosti a spravodlivosti. Maj v úcte jeho skryté cesty.“

A pustovník sa zobudil zo svojho sna.