Chlapec a dievča na motorke

Chlapec a dievča išli na motorke viac ako 120km/h.....

D: Spomaľ prosím. bojím sa...
Ch: Nie to je zábava...
D: To teda nie je....Prosím spomaľ...
Ch: Fajn. Ak mi povieš že ma miluješ...
D: Milujem ťa... už spomaľ ... Ch: Teraz ma objím. Akoby to malo byť posledný krát... dievča ho objíme.
Ch: Možeš mi dať helmu dole a nasadiť si ju?... Zavadzia mi.................

Na druhý deň v novinách: Motocykel narazil do budovy kvoli zlyhaniu bŕzd. Boli na ňom dvaja ľudia ale iba jeden prežil. Pravdou je že chlapec v polovici strmého kopca zistil, že mu vypovedali brzdy ale nechcel, aby to jeho priateľka vedela. Namiesto toho chcel aby mu priateľka povedala že ho miluje, posledný krát pocítiť jej objatie a potom jej dal svoju helmu napriek tomu že to znamenalo jeho smrť. Len kvôli tomu, aby ona mohla žiť...

Dopravná zápcha

Istý muž uviazol v dopravnej zápche.

Nemohol sa pohnúť z miesta. Vodič auta, ktoré bolo za ním ustavične trúbilo. Muž vystúpil a šiel k vodičovi. S hnevom otvoril dvere a začal naňho kričať. Vychrlil pritom množstvo nadávok a urážlivých slov.

Šofér si ho pokojne vypočul a povedal: „ Na nárazníku svojho auta máte nálepku: Ak milujete Ježiša, zatrúbte. Ja ho mám veľmi rád, preto som aj veľa trúbil!“

Po jednej

Jeden náš priateľ sa raz pri západe slnka prechádzal po prázdnej mexickej pláži. Ako tak šiel, v diaľke uvidel iného muža. Keď bol pri ňom trochu bližšie, všimol si, že je to miestny obyvateľ.Stále sa zohýnal, niečo zbieral a hádzal to do vody. Znova a znova odhadzoval tie predmety do mora.

Keď náš priateľ podišiel ešte bližšie, uvidel, že to, čo domorodec zbiera, sú morské hviezdice, ktoré more vyplavilo na pláž, a muž ich po jednej hádže späť do vody.
Náš priateľ bol trocha v rozpakoch. Pristúpil k mužovi a povedal: “Dobrý večer, priateľu. Lámem si hlavu nad tým, čo robíte.”

“Hádžem tieto hviezdice späť do mora. Vidíte, odliv práve vrcholí a more ich všetky vyplavilo na breh. Ak ich nehodím späť, nebudú mať kyslík a zahynú.”

“Tomu rozumiem,” povedal náš priateľ, “ale na pláži sú určite tisíce hviezdic. Je predsa absolútne nemožné, aby ste ich všetky pozbierali. Je ich jednoduho príliš veľa. A neuvedomujete si, že toto isté sa pravdepodobne deje na stovkách pláží po celom pobreží? Vari nevidíte, že vy to nijako nemôžete zmeniť?”

Domorodec sa usmial, zohol sa, aby zdvihol ďalšiu hviezdicu, a keď ju hodil späť do mora, povedal: “Ale táto bude žiť.”

Príbeh o ceruzke

Chlapček pozoroval starú mamu pri písaní listu. Zrazu sa je spýtal:

„Opisuješ príbeh, čo sa stal nám? Nie je to náhodou príbeh o mne?“
Stará mama zdvihla oči od písania a s úsmevom vnúčikovi odvetila:
„Máš pravdu, naozaj píšem o tebe. Ceruzka, ktorou píšem je však dôležitejšia ako slová. Bola by som rada, keby si aj ty bol ako ona, keď vyrastieš.“
Chlapček sa zarazene zadíval na ceruzku, nevidel však na nej nič zvláštne.
„Je to predsa úplne normálna ceruzka.“
„Všetko závisí od uhla pohľadu. Táto ceruzka má päť dobrých vlastností, ktoré ti iste zaručia spokojný život, ak ich budeš mať aj ty.

Po prvé: Môžeš robiť veľké veci. nikdy však nezabúdaj, že existuje Ruka, ktorá vedie tvoje kroky. Tá ruka sa volá Boh a on ťa vždy povedie podľa svojej vôle.

Po druhé: Niekedy musím písanie prerušiť a ceruzku zastrúhať. Ceruzka pri tom veľmi trpí, napokon je však spokojná, lebo je opäť ostrá ako predtým. Preto sa nauč znášať bolesť, lebo bolesť nás robí lepšími.

Po tretie: Pri písaní ceruzkou môžeme kedykoľvek použiť gumu a vygumovať, čo sme napísali chybne. Nauč sa, že ak máme niečo napraviť, nemusí to pre nás znamenať nič zlé, práve naopak, môže to byť veľmi užitočné, aby sme nevybočili z cesty spravodlivosti.

Po štvrté: Nie je dôležité, z akého dreva ceruzku vyrobili, ani to, akú má farbu, dôležitá je tuha vo vnútri. Preto si vždy všímaj, čo sa deje v tvojom vnútri.

A napokon, po piate, ceruzka vždy po sebe zanechá stopu. Nezabúdaj, že všetko, čo v živote urobíš, zanechá stopu a preto si uvedomuj každý svoj krok.“