nedeľa, 8. mája 2011

Hovor, čo cítiš ...

Pokiaľ by Boh na chvíľu zabudol, že som len bábkou a daroval mi
ešte odrobinku života, využil by som ten čas najlepšie ako len dokážem.
Pravdepodobne by som nepovedal všetko, nad čím premýšľam,
ale určite by som si premyslel všetko, čo poviem.
Hodnotil by som veci nie podľa ceny, ale podľa významu.
Spal by som málo a sníval viac, pretože viem, že každú minútu
so zatvorenými očami strácame šesťdesiat sekúnd svetla.
Šiel by som, keď sa iní zastavujú, budil by som sa, keď iní spia.

Keby mi Boh daroval ešte odrobinku života, jednoducho by som sa
obliekol a kráčal k slnku a objavoval by som nielen svoje telo, ale aj
svoju dušu. Presviedčal by som ľudí, ako veľmi sa mýlia, ak si myslia,
že je nevhodné zamilovať sa, keď je človek starý. Nevedia
totiž, že starnú práve preto, lebo utekajú pred láskou.

Dieťaťu by som pripravil krídla, ale dal by som mu ich, až keď sa
naučí lietať. Ľuďom vo vyššom veku by som pripomenul, že smrť
neprichádza so starobou, ale so zabudnutím, či opustenosťou.

Toľko vecí som sa od vás naučil, ľudia.... Naučil som sa, že
všetci chcú žiť na vrcholku hory, ale zabúdajú, že naozajstné šťastie
sa skrýva v spôsobe, akým naň vystupujeme. NAučil som sa,
že keď prvorodenec po prvý raz chytí svojou dlaňou palec svojho otca,
drží ho už navždy. Naučil som sa, že človek môže pozerať
na druhého zhora iba vtedy, keď mu chce pomôcť, aby sa zodvihol...

Je ešte mnoho vecí, ktoré som sa od vás mohol naučiť, ale v skutočnosti
sa mi neveľmi zídu, pretože vo chvíli, keď ma vložia do truhly, nebudem
už nažive.

Hovor vždy, čo cítiš a rob, čo myslíš. Keby som vedel, že ťa
dnes posledný raz uvidím spať, silne by som ťa objal a modlil
by som sa k Pánovi, aby mi dovolil byť tvojím anjelom strážnym. Keby som
vedel, že toto sú posledné minúty, v ktorých ťa vidím, povedal by
som : Milujem ťa. A nepredpokladal by som hlúpo, že o tom
predsa vieš.

Vždy je nejaké ráno a život nám dáva možnosť urobiť dobrý skutok,
ale pokial sa mýlim a dnešok je všetkým, čo mi ostáva,
chcel by som ti povedať ako veľmi ťa milujem a že na teba nikdy
nezabudnem .

Ráno nie je zaručené nikomu ani mladému, ani starému. Možno, že
dnes sa posledný raz pozeráš na tých, ktorých miluješ. Preto sa
nezdržuj a urob dnes to, čo môžeš, pretože ak sa ukáže, že sa nedočkáš
rána, budeš ľutovať deň, v ktorom si nemal čas na jeden úsmev,
na jeden bozk, budeš ľutovať, že si bol príliš
zaujatý na to, aby si im splnil posledné želanie.

Buď vždy nablízku tým, ktorých miluješ, buď na nich dobrý
a nájdi si čas , aby si im povedal: Je mi ťažko. Prepáč. Prosím.
Ďakujem... a všetky tie láskavé slová, ktoré poznáš. Nikto
si ťa nebude pamätať za tvoje utajené myšlienky, preto pros Pána o
silu a múdrosť, aby si ich mohol vypovedať. Dokáž svojim priateľom
a blízkym, ako veľmi ich potrebuješ.