Istý kupec poslal svojho syna za najmúdrejším zo všetkých ľudí, aby sa dozvedel Tajomstvo šťastia. Chlapec putoval štyridsať dní púšťou, až prišiel ku krásnemu hradu, týčiacemu sa na vysokej skale. Tam žil Mudrc, ktorého chlapec hľadal.Namiesto toho, aby náš hrdina stretol svätca, vstúpil do sály, kde sa to len tak hmýrilo kupcami, v kútoch sa bavili ľudia, malý orchester vyhrával príjemné melódie a bol tam aj bohato prestretý stôl s najvyberanejšími lahôdkami toho kraja. Mudrc viedol rozhovory so všetkými a náš mládenec musel čakať dve hodiny, kým prišiel na neho rad.
Mudrc si trpezlivo vypočul dôvod mládencovej návštevy a povedal mu, že momentálne nemá čas vysvetľovať mu Tajomstvo šťastia. Navrhol mu však, aby sa poprechádzal po jeho paláci a vrátil sa o dve hodiny.
„Chcem ťa však požiadať o jednu láskavosť,” - dodal Mudrc a podal chlapcovi čajovú lyžičku, na ktorú kvapol dve kvapky oleja. „Kým sa budeš prechádzať po mojom paláci, nes túto lyžičku tak, aby sa olej nevylial.”
Chlapec vystupoval a zostupoval po mnohých schodištiach paláca, pričom nespúšťal oči z lyžičky. O dve hodiny sa vrátil k Mudrcovi.
„Tak ako?” spýtal sa ho Mudrc, „videl si perzské koberce v mojej jedálni? Navštívil si záhradu, ktorú majster záhradník tvoril celých desať rokov? Všimol si si krásne pergameny v mojej knižnici?”
Zahanbený mládenec sa priznal, že nevidel nič. Jeho jedinou starosťou bolo nerozliať dve kvapky oleja, ktoré mu Mudrc zveril.
„Tak sa vráť a spoznaj zázraky môjho sveta,” povedal mu Mudrc. „Nemôžeš mi predsa dôverovať, ak nepoznáš môj dom.”
Chlapec, tentoraz už pokojnejší, vzal svoju lyžicu a opäť sa dal putovať palácom. Teraz si však všímal všetky umelecké diela, ktorými oplýval od stropu po podlahu. Uvidel záhrady, okolité pohoria, ľúbezné kvety i vyberaný vkus, s ktorým bolo každé umelecké dielo položené na tom správnom mieste. Keď skončil s prehliadkou, referoval Mudrcovi o všetkom, čo videl v jeho paláci.
„Kde však sú tie dve kvapky oleja, ktoré som ti zveril?” spýtal sa ho Mudrc.
Chlapec sa pozrel na lyžičku a zistil, že olej vylial.
„Tak toto je jediná rada, ktorú ti môžem dať,” povedal Mudrc, zo všetkých Mudrcov najmúdrejší. „Tajomstvo šťastia spočíva v tom, že dokážeme obdivovať všetky krásy sveta, a pritom nezabudneme na dve kvapky oleja, ktoré máme na lyžičke.”
Mudrc si trpezlivo vypočul dôvod mládencovej návštevy a povedal mu, že momentálne nemá čas vysvetľovať mu Tajomstvo šťastia. Navrhol mu však, aby sa poprechádzal po jeho paláci a vrátil sa o dve hodiny.
„Chcem ťa však požiadať o jednu láskavosť,” - dodal Mudrc a podal chlapcovi čajovú lyžičku, na ktorú kvapol dve kvapky oleja. „Kým sa budeš prechádzať po mojom paláci, nes túto lyžičku tak, aby sa olej nevylial.”
Chlapec vystupoval a zostupoval po mnohých schodištiach paláca, pričom nespúšťal oči z lyžičky. O dve hodiny sa vrátil k Mudrcovi.
„Tak ako?” spýtal sa ho Mudrc, „videl si perzské koberce v mojej jedálni? Navštívil si záhradu, ktorú majster záhradník tvoril celých desať rokov? Všimol si si krásne pergameny v mojej knižnici?”
Zahanbený mládenec sa priznal, že nevidel nič. Jeho jedinou starosťou bolo nerozliať dve kvapky oleja, ktoré mu Mudrc zveril.
„Tak sa vráť a spoznaj zázraky môjho sveta,” povedal mu Mudrc. „Nemôžeš mi predsa dôverovať, ak nepoznáš môj dom.”
Chlapec, tentoraz už pokojnejší, vzal svoju lyžicu a opäť sa dal putovať palácom. Teraz si však všímal všetky umelecké diela, ktorými oplýval od stropu po podlahu. Uvidel záhrady, okolité pohoria, ľúbezné kvety i vyberaný vkus, s ktorým bolo každé umelecké dielo položené na tom správnom mieste. Keď skončil s prehliadkou, referoval Mudrcovi o všetkom, čo videl v jeho paláci.
„Kde však sú tie dve kvapky oleja, ktoré som ti zveril?” spýtal sa ho Mudrc.
Chlapec sa pozrel na lyžičku a zistil, že olej vylial.
„Tak toto je jediná rada, ktorú ti môžem dať,” povedal Mudrc, zo všetkých Mudrcov najmúdrejší. „Tajomstvo šťastia spočíva v tom, že dokážeme obdivovať všetky krásy sveta, a pritom nezabudneme na dve kvapky oleja, ktoré máme na lyžičke.”
