nedeľa, 17. októbra 2010

Listy môjho stromu

V našom živote existujú ľudia, ktorí nás robia šťastnými jednoducho len preto, že nám skrížili cestu. Niektorí idú cestou po Vašom boku dlho, iných sotva čas od času minieme.
Všetkým hovoríme priatelia. Môžeme ich roztriediť do niekoľkých kategórií. Každý list stromu charakterizuje jedného z našich priateľov. Tým prvým, ktorý sa narodí z púčika je náš priateľ otec a naša priateľka mama. Tí nám ukazujú čo je život.
Potom prichádzajú priatelia súrodenci s ktorými sa delíme o svoj priestor, aby mohli prekvitať ako my. Poznávame celú rodinu listov, ktorých si vážime a ktorým prajeme len všetko dobré.
Ale život nám predstaví ďalších priateľov, ktorých sme nepoznali a netušili sme, že nám skrížia cestu. Mnohých z nich nazývame priateľov duše či srdca.
Sú úprimní, sú pravdiví. Vedia, keď sa nám nedarí, vedia, čo nám robí radosť. A často jeden z týchto priateľov duše exploduje v našom srdci, a tak sa mu hovorí zamilovaný priateľ. On dáva svit našim očiam, hudbu našim perám a kroky naším nohám.

Tiež sú priatelia dočasní, iba na prázdniny, či len na dni či hodiny. V čase, keď sú nám na blízku, obvykle vyvolávajú na našej tvári veľa úsmevov.
Keď už hovoríme o blízkosti, nesmieme zabudnúť na vzdialených priateľov, tých, ktorí sú na konci vetvy a ktorí sa , keď vietor zafúka vždy objavia medzi niektorými z listov.

Čas beží. Leto je preč. Blíži sa jeseň a my niektoré listy strácame. Niektoré vypučia znovu v nasledujúcom roku, iné už neuvidíme nikdy. Sme však veľmi šťastní, že tie ktoré spadli, zostávajú na blízku a živia naše korene radosťou. Sú to spomienky na nádherné chvíle, keď nám skrížili cestu.

Prajem Ti lístok z môjho stromu pokoj, lásku, zdravie, a aby sa ti dobre darilo. Dnes i navždy. Jednoducho preto, že každý človek, ktorý prejde našim životom je jedinečný. Vždy nám necháva kúsok zo seba a berie kúsok z nás. Niektorí nechávajú veľa, ale nikdy sa nestane , že by niekto nezanechal vôbec nič.