Škatuľa

Dievčatko pripravovalo darček. Balilo škatuľu do veľmi drahého zlatého papiera.Použilo ho neprimerane veľa a k tomu pridalo množstvo všelijakých ozdôb a farebnej stužky. "Čo to robíš?" vyčítal je príkro otec. "Toľko papiera vyjde nazmar. Vieš, koľko to stojí?" Dievčatko si škatuľu pritlačilo k srdcu a so slzami v očiach sa stiahlo do kúta. Na druhý deň pricupkalo k otcovi ako vtáčatko a podalo mu škatuľu v zlatom papieri ako dar. "To je pre teba, ocko." zašepkala. Otec znežnel. Bol asi pritvrdý. Veď to bol darček preňho. Pomaly rozviazal stužku, trpezlivo rozbaľoval zlatý papier a pomaličky, pomaličky otvoril škatuľu. Bola prázdna! Nepríjemné prekvapenie roznietilo jeho výbušnosť: "To si premárnila všetok papier a stužky, aby si zabalila prázdnu škatuľu?!" Dievčatku znova slzy zaplavili očká: "Ale, ocko, škatuľa nie je prázdna. Vložila som do nej milión božtekov!" Preto má dnes istý človek na pracovnom stole v kancelárii škatuľu od topánok. "Veď je prázdna!" čudujú sa všetci. "Nie, nie je prázdna. Je plná lásky môjho dievčatka!" povie zakaždým.

My sa vznášame na hladine

Mocný kráľ povedal raz starému kňazovi: „Hovoríš, že človek, ktorý sto rokov páchal zlo pred smrťou poprosí Boha o odpustenie, sa znova narodí v nebi. Ale ak niekto spácha iba jeden zločin a neoľutuje ho, skončí v pekle. Je to spravodlivé? Sto zločinov je ľahších ako jeden?“¨
Starý kňaz na to kráľovi povedal: „Keď vezmem takýto malý kamienok a položím ho na hladinu jazera, potopí sa, alebo ostane na hladine?“
„Potopí sa,“ povedal kráľ.
„A keď zoberiem sto veľkých kameňov a vložím ich do člna a postrčím ho do stredu jazera, potopia sa, alebo ostanú na hladine?“
„Ostanú na hladine.“
„Tak teda sto kameňov s člnom je ľahších ako jeden kamienok?“
Kráľ nevedel, čo má na to povedať. A tak mu to starý kňaz vysvetlil:
„Kráľ, tak je to aj s ľuďmi. Človek , aj keď mnoho zhreší, a spolieha sa na Boha, nespadne do pekla. Kým človek, ktorý sa prehreší čo len jeden raz a neprosí o Božie milosrdenstvo, bude zatratený.“

Na popravisku

Po svadbe sa princ vracal so svojou nevestou do hlavného mesta svojho kráľovstva. Novomanželia prichádzali v nádhernom koči a cestou ich vítali rozjasané zástupy.
Ale na rázcestí pod hradom, akoby všetci onemeli. Na vyvýšenom popravisku stála šibenica. Mali tu obesiť akéhosi zločinca. Odsúdenec mal už hlavu v slučke. Princezná sa rozplakala. Princ sa spýtal sudcu, či je možné , ako svadobný dar pre jeho manželku, výkon trestu zrušiť.
Sudca povedal len: „Nie!“
„Sú teda zločiny, ktoré nemožno odpustiť?“ vzdychla si princezná.
Jeden z princových radcov pripomenul, že podľa starodávneho mestského zvyku, sa môže každý odsúdený vykúpiť, ak zaplatí tisíc dukátov. Bola to ohromná suma, ale kde vziať toľko peňazí? Princ otvoril svoj mešec, vysypal z neho osemsto dukátov. A princezná zo svojej elegantnej taštičky päťdesiat.
„Nestačilo by osemsto päťdesiat dukátov ?“
„Zákon vyžaduje tisíc“!
Princezná vystúpila z koča a urobila medzi pážatami, rytiermi a zástupmi ľudí zbierku. Spolu to bolo deväťsto deväťdesiatdeväť dukátov. A ten jeden dukát nemal nikto.
„Pre jeden dukát bude obesený človek?“ zvolala princezná.
„Zákon je taký,“ chladnokrvne povedal sudca a dal katovi znamenie, aby vykonal popravu.
Vtom princezná zvolala: „Poprezerajte vrecká odsúdenému, možno tam má nejaké peniaze aj on.“ Kat poslúchol a z jedného vrecka odsúdenca vytiahol zlatý dukát. Práve ten, ktorý mu chýbal na záchranu života.

V srdci každého človeka je toľko, koľko stačí na záchranu života. Dobrota, láska a šťastie mnohých ľudí sú ako zhasnuté knôty. Stačí malá zápalka, aby sa rozhoreli.

Prečo sa mi to stalo?

V jednej ázijskej krajine je známa legenda o roľníkovi, ktorý vyhľadal vo svojej dedine mudrca, aby sa mu posťažoval ako sa mu v ničom nedarí.
Nevedel ako to má ďalej zvládať a chcel sa vzdať.
Bol znechutený večnými svármi a hádkami.
Vyzeralo to tak ako keby sa v jeho živote po vyriešení jedného problému okamžite objavil nový, ďalší.
Mudrc ho požiadal, aby išiel k jazeru a priniesol vedro vody.
Potom rozlial vodu do troch hrncov a každý zavesil na hák nad ohnisko.
Onedlho začala voda vrieť.
Do prvého hrnca vložil zväzok mrkvy, do druhého niekoľko vajec a do posledného hrsť čajových lístkov.
Mudrc nechal všetko variť polhodiny a potom zvesil všetky hrnce.
Vybral mrkvu a položil ju do jednej misky, vajcia do druhej a čaj nalial do tretej.
Potom sa obrátil k roľníkovi a spýtal sa ho:
"Povedz, čo vidíš?"
"Mrkvu, vajcia a čaj", odvetil roľník.
Mudrc mu prikázal:
"Vezmi si mrkvu a povedz, čo cítiš."
Roľník tak spravil a odvetil:
"Mrkva je mäkká."
Potom ho mudrc vyzval, aby rozbil jedno vajce.
Keď ho roľník olúpal, zistil, že vajce je vnútri tvrdé.
Napokon mu mudrc prikázal odpiť si z čaju.
Roľník sa usmial, keď ochutnal nádhernú arómu čaju.
Potom sa spýtal mudrca:
"Čo to má znamenať?"
Mudrc mu vysvetlil, že každá z týchto troch vecí bola vystavená rovnakému protivníkovi - vriacej vode.
Každá zareagovala inak.
Mrkva bola pred varením tvrdá a krehká, po varení sa stala mäkkou a jemnou.
Surové vajce bolo krehké, jeho tvrdá škrupina chránila mäkké vnútro, ale vo vriacej vode stvrdlo.
Čajové listy sa však zachovali zvláštne.
Potom ako ich mudrc vhodil do vriacej vody, zmenila farbu.
"Ako sa zachováš Ty?", spýtal sa roľníka.
"Keď Ti protivník zaklope na dvere ako zareaguješ? Ako mrkva, vajce alebo čajový lístok?"
Ak sa ocitnete v situácii, že musíte čeliť prekážkam, ktoré Vám život pripravil, spýtajte sa sami seba:
"Čo som? Som mrkva, ktorá pôsobí dojmom, že je tvrdá, ale pod tlakom bolesti a problémov zmäknem a stratím silu?
Som vajce s krehkým srdcom a voľne plynúcim duchom, ale po strate zamestnania, rozvode, finančných ťažkostiach alebo po inej skúške stvrdnem a znehybniem?
Alebo som ako čajový lístok, ktorý zmení horúcu vodu, čiže okolnosti, ktoré mu spôsobili bolesť?"
Keď teplota vody stúpne, začne mať vôňu a chuť.
Keď ste ako čajový list a stane sa Vám to najhoršie, onedlho Vám bude lepšie a Vy dokážete zmeniť situáciu okolo seba.
A v čase, keď budú skúšky najťažšie, sa odrazíte odo dna a zdvihnete sa na vyššiu úroveň.
Teda ako sa dokážete postaviť proti nepriateľovi?
Ako mrkva, vajce alebo čajový list?

Traja priatelia

Traja priatelia stáli v jedno daždivé popoludnie pri okne.
Zrazu sa jeden spýtal: "Čo vidíte?"
Jeden z nich reagoval: "No čo by sme videli? Ďalší hnusný daždivý deň. Holé stromy a stekajúca voda, zima, nevšímaví ponáhľajúci sa ľudia."
Druhý povedal: "Ale čoby. Pozrite na strome vtáčik, chudák, ktorý márne hľadá skrýšu, kde by sa skryl pred dažďom."
"Heh", dodal ten, čo debatu začal, "a ja vidím špinavé okno.."

Čo je skutočnosť, čo realita? Všetko závisí od uhla pohľadu. Môžeme sa pozerať na to isté, ale ešte to neznamená, že to isté aj vidíme.

Takí istí budú aj tu

Pred bránami mesta sedel raz starý muž. Každý, kto chcel ísť do mesta, musel prejsť okolo neho. Jeden cudzinec sa zastavil a opýtal sa starca: „Povedz mi, akí sú ľudia v tomto meste?“
„Akí boli tam, kde ste boli naposledy?“ opýtal sa ho starec.
„Úžasní. Cítil som sa tam veľmi dobre. Boli priateľskí, veľkorysí a veľmi ochotní, keď bolo treba pomôcť.“
„Tak asi takí budú aj tu.“
Potom sa zastavil pri starcovi iný cudzinec.
Aj on sa ho opýtal: „Povedz mi starec, akíže sú ľudia tu v meste?“
„Akí boli tam, kde ste boli naposledy?“
„Strašní. Boli hašteriví, nepriateľskí, nikto nikomu nepomohol.“
„Obávam sa, že takí istí budú aj tu“, odpovedal mu starec.

Buď ako palma!

Palma. Obvykle ich nepestujeme v záhradke. Palmy sú spojené s exotickými, horúcimi miestami a sú to dosť očarujúce stromy. Palmu môžeš odseknúť, ale nemôžeš ju usmrtiť. Živiny, ktoré väčšina stromov potrebuje, sú pod kôrou. Keď ich odsekneš, tak zahynú. Ale nie palma! Jej život vychádza z jej srdca a dokonca jej prospievajú aj útoky na ňu. Nenechaj, aby nejaké povrchné záležitosti miatli tvoj život.

Palma sa ohýba, ale nezlomí sa. Monzúnové vetry môžu väčšinu stromov odfúknuť, ale nie palmu. Je ohybná. Môže sa ohýbať najrôznejšími spôsobmi k zemi, ale keď búrka pominie, palma sa narovná a je silnejšia ako predtým. Ty si bol stvorený na to, aby si sa ohýbal, nie lámal.

Hĺbka palmy prekoná jej výšku. Kým korene bežného stromu sú len pár stôp pod zemou, korene palmy siahajú veľmi hlboko, aby sa dostali k vode. Aj pre tvoj život je dôležité, aby si šiel hlbšie, aby si nikdy nebol vykorenený alebo odfúknutý. Ak práve odolávaš útokom alebo suchým obdobiam, nepýtaj sa "prečo ja?". Namiesto toho si pripomeň: "Boh ma stvoril ako palmu!"