nedeľa, 1. apríla 2012

My sa vznášame na hladine

Mocný kráľ povedal raz starému kňazovi: „Hovoríš, že človek, ktorý sto rokov páchal zlo pred smrťou poprosí Boha o odpustenie, sa znova narodí v nebi. Ale ak niekto spácha iba jeden zločin a neoľutuje ho, skončí v pekle. Je to spravodlivé? Sto zločinov je ľahších ako jeden?“¨
Starý kňaz na to kráľovi povedal: „Keď vezmem takýto malý kamienok a položím ho na hladinu jazera, potopí sa, alebo ostane na hladine?“
„Potopí sa,“ povedal kráľ.
„A keď zoberiem sto veľkých kameňov a vložím ich do člna a postrčím ho do stredu jazera, potopia sa, alebo ostanú na hladine?“
„Ostanú na hladine.“
„Tak teda sto kameňov s člnom je ľahších ako jeden kamienok?“
Kráľ nevedel, čo má na to povedať. A tak mu to starý kňaz vysvetlil:
„Kráľ, tak je to aj s ľuďmi. Človek , aj keď mnoho zhreší, a spolieha sa na Boha, nespadne do pekla. Kým človek, ktorý sa prehreší čo len jeden raz a neprosí o Božie milosrdenstvo, bude zatratený.“