Od koho sa učiť

Počas putovania džungľou uvidel starý pes približujúceho sa leoparda. Ľahol si na zem a začal žuť nejaké staré kosti. Práve v tej chvíli, keď chcel leopard zaútočiť, pes zvolal: "Človeče, to bol chutný leopard! Dúfam, že je tu naokolo takých viac!" Naľakaná veľká mačka sa otočila a ušla. Opica, ktorá to všetko pozorovala zo stromu, sa rozhodla urobiť si u leoparda "očko" tým, že mu povie, ako bol oklamaný. Leopard sa nazúril a povedal opici: "Skoč na môj chrbát, pokiaľ nechytím toho starého psa." Keď sa k psovi zozadu priblížili, starý pes ich počul a zakričal: "Kde je tá opica? Poslal som ju dnes ráno, aby mi našla iného leoparda a ešte stále sa nevrátila!"

Myšlienkou príbehu je múdrosť starších, ktorá zvyčajne zvíťazí nad neskúsenosťou a naivitou mladých. Aj Šalamún vraví: "Nachádza šťastie, kto sa necháva dobrým slovom poučiť ..."(Prís 16,20). Skôr, ako sa rozhodneš odmietnuť radu a skúsenosť starších, pamätaj, že sa môžeš veľa naučiť od tých, ktorí tu boli skôr ako jednorazové plienky, plastická chirurgia, internet a vlasové transplantácie ... a ktorí po celý život ctili Boha.

Moc povzbudenia

Goethe povedal: "Zaobchádzaj s človekom podľa toho, aký sa ti zdá byť, a urobíš ho ešte horším. Alebo zaobchádzaj s človekom tak, akoby už bol takým, akým by potenciálne mohol byť, a urobíš z neho toho, kým má byť."

Jedného dňa si riaditeľ zavolal troch učiteľov a povedal im: "Vy traja ste tí najlepší v našom systéme, tak Vám dávame 90 študentov s vysokým IQ, aby sme videli, čo s nimi dokážete urobiť." Títo študenti dosiahli o 30% viac ako ostatní študenti na škole. Na konci roka si riaditeľ zavolal tých roch učiteľov znova a povedal im: "Musím sa vám s niečí priznať. Nemali ste 90 najlepších študentov, boli len priemerní. Vybrali sme ich náhodne a pridelili vám." Učitelia z toho prirodzene vyvodili, že za tým obrovským pokrokom študentov museli byť ich výnimočné učiteľské schopnosti. "Mám ešte jedno priznanie", povedal riaditeľ. "Vy nie ste tí najmúdrejší učitelia, ale vaše mená boli prvé tri vytiahnuté z klobúka."

Prečo títo študenti a učitelia dosiahli takú vysokú úroveň? Pretože boli povzbudení, aby verili tomu, že to dokážu! Bejzbalová hviezda Reggie Jackson prehlásil: "Poviem vám, v čom sa skrýva kvalita skvelého manažéra; skvelý manažér má schopnosť presvedčiť hráčov, že sú lepší, ako v skutočnosti sú. Núti ťa mať o sebe dobrú mienku. Dá ti najavo, že v teba verí. Pomôže ti zo seba dostať viac. A keď raz zistíš, aký dobrý v skutočnosti si, nikdy sa neuspokojíš s niečím menej ako tvoje najlepšie."

Choď a skús tento týždeň niekoho povzbudiť!

Udržiavaj nádej pri živote

V roku 1914 sa sir Ernest Shackleton pokúsil o prvý prechod Antarktídou po súši. Ale jeho loď Endurance narazila do ľadovca a zničila sa. Shackleton a jeho 27-členná posádka uviazla 1 920 km od civilizácie. Pohybovali sa po ľadových kryhách len na 3 vratkých záchranných člnoch. Mali len zopár stanov a obmedzené prostriedky na živobytie. Napokon sa dostali na malý ostrov, kde časť výpravy zostala čakať, kým sa Shackleton a pár mužov preplaví na jednom záchrannom člne 1280 km cez rozbúrené more na veľrybársku stanicu. Shackleton sa vrátil so záchrannou loďou k mužom, ktorí prežili 18-mesačnú ťažkú skúšku. Ako udržal pri živote nádej týchto ľudí?
1. Bol modelom optimizmu. Shackleton, ktorý opísal optimizmus ako "pravú morálnu odvahu", vždy veril, že on i jeho posádka prežije a šíril tento optimizmus všade okolo seba.
2. Živil ich pocit dôležitosti. Pýtal sa na ich názor a dával im úlohy, ktoré im dávali pocit, že sú súčasťou riešenia.
3. Povzbudzoval ich. Používal humor a šíril veselú atmosféru. Shackleton vedel, že pod extrémnym tlakom schopnosť odľahčiť náladu neutralizuje strach, umožňuje ľuďom sústrediť sa, nadobudnúť novú energiu a zvíťaziť nad prekážkami.

Je zaujímavé, že jedna z vecí, ktorú Shackleton zachránil z topiacej sa lode, bolo banjo jedného z členov posádky. Zachránil ho, aby skupina mužov na ostrove mohla mať hudbu. Shackleton bol príkladom toho, ako jeden človek môže udržať nádej pri živote. Ak poznáš niekoho, kto má pred sebou ťažkú skúšku, tvoje slová láskavosti, tvoja dôvera v neho a tvoja schopnosť uľahčiť bremeno, môžu udržať nádej pri živote.

Ekonomika pre ťažké časy

Jeden televízny komentátor nedávno vtipne poznamenal: "Čo sa týka ekonomiky, ak by neboli zlé správy, neboli by vôbec žiadne správy!" Zažívame podobné udalosti ako počas Veľkej finančnej krízy - bankové krachy, finančné injekcie na oživenie ekonomiky, nezamestnanosť a pod.. Na tvárach ľudí vidieť strach, ktorý sa dá vnímať aj v ich slovách. Strach nás núti reagovať emocionálne, často robiť nesprávne veci. Nepodľahnime prevládajúcim obavám, ktoré nás obklopujú v našej stále viac bezbožnej kultúre.

Doktor Jay Adams rozpráva príbeh muža, ktorý sa rozhodol vzdať sa starostí. Keď si jeho priateľ všimol ako uvoľnene pôsobí, spýtal sa ho, ako porazil starosti. A muž odpovedal: "Je to jednoduché. Najal som si chlapíka, aby sa starostil za mňa." Keď sa ho opýtal, koľko ho stojí, odpovedal: "10 000 Libier (asi 11 550 €) mesačne." "A odkiaľ tie peniaze zoženieš?", spýtal sa jeho ustarostený kamarát. On pokojne odvetil: "To je jeho starosť, nie moja!"

Aby si prosperoval v ťažkých časoch:
1. Odolaj hrabivosti. Zdieľanie vecí, nie ich vlastnenie, prináša trvalé uspokojenie a radosť.
2. Nepreberaj zodpovednosť za cudzie dlhy. Nepatri k tým, čo sa zaručujú za dlhy. Pomôž núdznemu iným spôsobom - dávaním, požičiavaním bez nároku na vrátenie, múdrou radou.
3. Pracuj usilovne. "Kto pracuje lenivou rukou, chudobnie, naproti tomu ruka pracovitých obohacuje." (Prís 10,4)

Vo svete, v ktorom sa uplatňuje zásada: "Zober si, čo môžeš a môžeš všetko, čo je na dosah", si neustále ohrozený chamtivosťou, manipuláciou a strachom. Sú to hrozby pre neveriacich, nie pre občanov kráľovstva. Občania kráľovstva vedia, že oni, nie ekonomika, určujú mieru svojej úrody - a to mierou semena, ktoré zasievajú.