Na jednej tmavej a opustenej ceste zastavilo auto s prederavenou pneumatikou. Vodič vystúpil, aby auto opravil, ale nenašiel zdvihák. Prepadol zúfalstvu, ale v tom zahliadol v dialke svetielko - bol to statok. Vydal sa tým smerom a pritom v duchu premýšľal: "A čo keď mi nikto nepríde otvoriť? A čo keď nemajú zdvihák na auto? A čo keď mi sedliak nebude chcieť ten zdvihák požičať, i keď ho bude mať?"
S každou ďalšou úzkostlivou otázkou rástlo jeho pobúrenie.
Keď konečne dorazil ku statku a dedinčan mu otvoril, bol tak rozčúlený, že ho ani nepustil k slovu a zakričal na neho: "Tak si ten svoj blbý zdvihák nechaj!"
