Čím dlhšie sme spolu s kamarátmi jazdili na skateboarde, tým nám to šlo lepšie. Naučili sem sa za jazdy vyskakovať pol metra do vzduchu, šťastne dopadnúť a bez prestávky pokračovať v jazde. Málokedy sme spadli.Po čase sme však zistili, že aj keď sme vedeli vyskočiť takmer pol metra do výšky, stačila celkom malá prekážka, napr. 3- 4 centimetrový zvyšok z plastovej slamky , a my sme boli na zemi. V čom bol problém? Aj keď sme vedeli dobre skákať, malá prekážka spôsobila pád.
Naučil som sa, že keď chcem prekážku prekonať, musím hľadieť priamo pred seba a vyskočiť, akoby tam nič nebolo. Kým pozerám priamo dopredu všetko je v poriadku. Keď si však všimnem prekážku, veľmi rýchlo urobím chybný krok a som na zemi.
Možno práve to je spôsob, ako sa vyrovnať s prekážkami, ktoré nás v živote stretávajú. Kým vidíme cieľ a zrak dvíhame hore, všetko ide OK. Keď však na to zabudneme, začneme premýšľať o prekážkach a problémoch, veľmi ľahko sa potkneme a spadneme.
