Keď sa učiteľka v škole spýtala 10 –ročných detí, čo sa im na dospelých najviac nepáči, dostala takéto odpovede:Dospelí dávajú sľuby, ktoré väčšinou buď zabudnú splniť, alebo sa vyhovoria, že to nemysleli až tak vážne.
Dospelí nerobia to, čo žiadajú od svojich detí – napríklad, neupracú si po sebe veci, nie sú pekne upravení, alebo nehovoria vždy pravdu.
Dospelí nikdy poriadne nepočúvajú, čo deti hovoria. Odpoveď majú vždy pripravenú skôr, než deti dokončia svoju otázku.
Dospelí robia chyby, ale nikdy si to nepriznajú. Vždy predstierajú, že sa nepomýlili, alebo že chybu urobil niekto iný.
Dospelí vyrušujú deti pri hre a myslia si, že im to nevadí. Ale ak dieťa vyruší dospelého, ten mu buď vynadá, alebo urobí ešte niečo horšie.
Dospelí sa nevedia vcítiť do túžob svojich detí. Ak si chcú deti niečo kúpiť – hoc aj za vlastné peniaze – a rodičom sa to nepáči, vždy povedia: „ Neviem si predstaviť, čo s tou haraburdou budeš robiť.“
Dospelí niekedy trestajú deti neprimerane. Podľa mňa nie je správne, ak ti za nejakú malú hlúposť, ktorú si vyviedol, vezmú niečo, čo pre teba znamená veľmi veľa. Inokedy možno urobíš naozaj niečo zlé a oni povedia, že ťa potrestajú, ale neurobia to. Nikdy nevieš, čo sa dá od nich očakávať.
Dospelí vždy hovoria o tom, čo robili a čo všetko vedeli, keď mali 10 rokov, ale nikdy sa nesnažia zamyslieť sa nad tým, čo to znamená mať 10 rokov práve teraz.
