Bol raz jeden starý pustovník. Žil sám, ale stále sa sťažoval na cesty, ktorými ho vedie Boh. Raz v noci mal sen. Snívalo sa mu, že do jeho domu prišiel Boží posol a hovorí: „Poď so mnou!“ Pustovník vstal a šiel.Prišli do jedného domu a boli veľmi priateľsky prijatí. Pán domu sa im hneď s radosťou pochválil: „Dnes mám veľký sviatok. Môj dlhoročný nepriateľ sa so mnou zmieril a na znamenie priateľstva mi poslal tento zlatý kalich.“ – Keď sa na druhý deň chystali odísť, pustovník si všimol, že Boží posol tajne balí zlatý kalich do svojho batoha. Pustovníka to popudilo, ale skôr, ako začal protestovať, posol ho zahriakol: „Ticho! Také sú cesty Božie!“
Onedlho prišli do iného domu. Domáci pán bol veľký lakomec. Nadával na nevítaných hostí a urážal ich. „Musíme ísť ďalej,“ povedal posol a ešte pred odchodom dal domácemu zlatý kalich. Pustovník sa chcel ozvať. „Ticho! Také sú cesty Božie!“ zase ho predbehol jeho spoločník.
Večer prišli k chudobnému mužovi, ktorý stále nariekal, že sa mu v žiadnej práci nedarí a že ho stále prenasleduje nešťastie. „Boh ti pomôže,“ utešoval ho Boží posol. Keď však odchádzali, podpálil mu dom nad hlavou. „Tak už dosť!“ rozčúlil sa pustovník. Dostal však zase tú istú odpoveď: „Také sú Božie cesty!“
Tretí deň prišli k jednému človeku, ktorý bol veľmi neznášanlivý. Neznášal nikoho okrem svojho malého syna. Toho miloval nadovšetko. Keď sa na druhý deň ráno lúčil s hosťami, hovorí: „Nemôžem vás odprevadiť, ale pôjde s vami môj syn. Môže ísť až k lavičke, ktorou prejdete cez potok. Dávajte mi na neho pozor!“ –„Boh ho ochráni,“ povedal posol. A keď prichádzali k lavičke, zhodil chlapca do rozvodneného potoka. „Ty diabol,“ rozkričal sa pustovník, „to predsa nie sú Božie cesty!“
Vtom sa posol premenil na anjela, ktorý bol plný nebeského svetla. „Tak počúvaj!“ povedal. „Ten kalich bol otrávený. Dobrému mužovi som zachránil život, ale chamtivý lakomec sa z neho upije až k smrti. Chudák, ktorému zhorel dom, nájde pod jeho troskami poklad. Ten mu pomôže, aby sa dostal navždy z biedy. A ešte je tu sebec, ktorému som hodil do vody chlapca. Ten muž bol veľký hriešnik. Zo svojho syna by vychoval vraha. Strata chlapca ho teraz privedie k obráteniu. Vidíš, ukázal som ti niečo z Božej múdrosti a spravodlivosti. Maj v úcte jeho skryté cesty.“
A pustovník sa zobudil zo svojho sna.
