Michal je ten typ človeka, ktorého radi stretávame. Má stále dobrú náladu a vždy vie povedať niečo pozitívne, vždy vie ľudí motivovať. Keď mal niektorý z kolegov zlý deň, Michal mu vždy vedel ukázať kladnú stránku celej veci, zmeniť jeho postoj, nazeranie na danú situáciu ... Slovom - dodal každému energiu a chuť riešiť a popasovať sa s problémom.Na otázku 'ako sa máš' mal obľúbenú odpoveď:
'Keby som sa mal len o chlp lepšie, bol by som už dvojča '.
Bol som veľmi zvedavý, ako to dokáže, ako je to možné ... A tak keď sa mi raz naskytla príležitosť, spýtal som sa ho na to.
'Len sa nepretvaruj, nemožeš byť predsa dobre naladený stále....celý deň, každý deň, celý čas! Ako to robíš?'
Michal mi na to zaujímavo odpovedal:
'Každé ráno, ked vstanem, tak si poviem, že mám na výber dve možnosti. Buď budem mať dobrú náladu, alebo si možem vybrať tu zlú. No a ja si vždy vyberiem radšej tú dobrú. A vždy, keď sa mi pritrafí niečo zlé, môžem si vybrať, že budem obeťou, alebo si možem vybrať možnosť, že sa z toho poučím. A ja si vždy vyberiem tú možnosť poučiť sa z toho. Vždy, keď niekto ku mne príde a sťažuje sa, možem si vybrať - buď prijať jeho nešťastie, alebo snažiť sa pomôcť mu nájsť nejakú kladnú stránku života. A ja si vyberám vždy tú druhú možnosť - hľadám spolu s ním ten dôvod, pre ktorý sa oplatí bojovať a žiť ďalej. Hľadám tú kladnú stránku života.'
'No, to ale nie je vždy také jednoduché!' protestoval som.
'Ale je,' povedal Michal. 'Celý život si vyberáme. Ked si odmyslíš všetky tie hlúposti okolo, každá situácia je v skutočnosti voľba. A ty si vyberáš, ako reagovať na danú situáciu. Ty si vyberáš, ako ľudia ovplyvnia tvoju náladu. Ty si vyberáš, či budeš mať dobrú, alebo zlú náladu. Jednoducho povedané ty si vyberáš, ako žiješ svoj život.'
Veľa som rozmýšľal o tom, čo povedal Michal.
Krátko potom som odišiel pracovať preč z tej stavebnej firmy a začal som podnikať sám. Aj keď sme sa už nevídali, často som o ňom rozm ýšľal, keď som sa dostával do problémových situácií, keď som si 'vyberal', ako budem žiť svoj život, namiesto toho, aby som iba bezhlavo reagoval na konkrétnu situáciu.
O niekoľko rokov potom som počul, že Michal mal vážnu nehodu, ked spadol z 20metrovej výšky. Po 18hodinovej operácii a dlhých týždňoch na lôžku ho nakoniec pustili domov so zadrôtovanou chrbticou. Stretol som sa s ním asi pol roka po tej nehode. Keď som sa ho spýtal, ako sa má, odpovedal:
'Keby som sa mal len o chlp lepšie, bol by som už dvojčatá. Chceš vidieť moje jazvy ??'
To som odmietol, ale spýtal som sa ho, čo sa mu prehnalo hlavou, ked dopadol vtedy na zem.
'Prvá vec, ktorá mi prebehla hlavou bola, že chcem vidieť a teším sa na bábätko, lebo manželka mala onedlho rodiť,' odpovedal Michal.
'...a hneď vzápätí potom, som si uvedomil, že mám dve možnosti: Mohol som si vybrať život, alebo .... smrť. Tak som si vybral život.'
'A nemal si strach? Nestratil si vedomie ??', pýtal som sa ho.
Michal odpovedal: '... záchranári boli skvelí. Stále mi opakovali, že to bude dobré. Ale keď ma priviezli do nemocnice a uvidel som hrôzu na
tvárach doktorov a sestričiek, skutočne som sa zľakol. V ich očiach som čítal - toto je mŕtvy človek. Uvedomil som si, že
musím niečo urobiť.'
'A čo si spravil?', pýtam sa ho.
'No, bola tam obrovská nemotorná sestrička, ktorá na mňa revala, či som na niečo alergický. 'ÁNO,' odpovedal som. Lekári aj sestričky spozorneli a čakali na moju odpoveď. Zhlboka som sa nadýchol a zakričal som:
'Na vážne ksichty!'
Keď sa dosmiali, povedal som im:
'Rozhodol som sa, že budem žiť. Operujte ma ako živého, nie ako mŕtvolu!'
Michal prežil nielen vďaka majstrovstvu chirurgov, ale aj vďaka svojmu úžasnému prístupu k životu. Od neho som sa naučil, že každý deň máme možnosť žiť naplno.. Čo prežívaš, to chceš. Čo chceš, to prežívaš.
Nie je doležité, čo sa deje, ale ako to človek prijme - to rozhoduje o všetkom. Ako prijme to dobré, ale aj to zlé, čo sa nikomu z nás nevyhne.
Preto sa netráp, čo bude zajtra, zajtrajšok nech sa o seba postará sám.
Každý deň je dosť starostí aj bez toho. Okrem toho, dnes je ten deň, kvôli ktorému si sa trápil už včera.
'Keby som sa mal len o chlp lepšie, bol by som už dvojča '.
Bol som veľmi zvedavý, ako to dokáže, ako je to možné ... A tak keď sa mi raz naskytla príležitosť, spýtal som sa ho na to.
'Len sa nepretvaruj, nemožeš byť predsa dobre naladený stále....celý deň, každý deň, celý čas! Ako to robíš?'
Michal mi na to zaujímavo odpovedal:
'Každé ráno, ked vstanem, tak si poviem, že mám na výber dve možnosti. Buď budem mať dobrú náladu, alebo si možem vybrať tu zlú. No a ja si vždy vyberiem radšej tú dobrú. A vždy, keď sa mi pritrafí niečo zlé, môžem si vybrať, že budem obeťou, alebo si možem vybrať možnosť, že sa z toho poučím. A ja si vždy vyberiem tú možnosť poučiť sa z toho. Vždy, keď niekto ku mne príde a sťažuje sa, možem si vybrať - buď prijať jeho nešťastie, alebo snažiť sa pomôcť mu nájsť nejakú kladnú stránku života. A ja si vyberám vždy tú druhú možnosť - hľadám spolu s ním ten dôvod, pre ktorý sa oplatí bojovať a žiť ďalej. Hľadám tú kladnú stránku života.'
'No, to ale nie je vždy také jednoduché!' protestoval som.
'Ale je,' povedal Michal. 'Celý život si vyberáme. Ked si odmyslíš všetky tie hlúposti okolo, každá situácia je v skutočnosti voľba. A ty si vyberáš, ako reagovať na danú situáciu. Ty si vyberáš, ako ľudia ovplyvnia tvoju náladu. Ty si vyberáš, či budeš mať dobrú, alebo zlú náladu. Jednoducho povedané ty si vyberáš, ako žiješ svoj život.'
Veľa som rozmýšľal o tom, čo povedal Michal.
Krátko potom som odišiel pracovať preč z tej stavebnej firmy a začal som podnikať sám. Aj keď sme sa už nevídali, často som o ňom rozm ýšľal, keď som sa dostával do problémových situácií, keď som si 'vyberal', ako budem žiť svoj život, namiesto toho, aby som iba bezhlavo reagoval na konkrétnu situáciu.
O niekoľko rokov potom som počul, že Michal mal vážnu nehodu, ked spadol z 20metrovej výšky. Po 18hodinovej operácii a dlhých týždňoch na lôžku ho nakoniec pustili domov so zadrôtovanou chrbticou. Stretol som sa s ním asi pol roka po tej nehode. Keď som sa ho spýtal, ako sa má, odpovedal:
'Keby som sa mal len o chlp lepšie, bol by som už dvojčatá. Chceš vidieť moje jazvy ??'
To som odmietol, ale spýtal som sa ho, čo sa mu prehnalo hlavou, ked dopadol vtedy na zem.
'Prvá vec, ktorá mi prebehla hlavou bola, že chcem vidieť a teším sa na bábätko, lebo manželka mala onedlho rodiť,' odpovedal Michal.
'...a hneď vzápätí potom, som si uvedomil, že mám dve možnosti: Mohol som si vybrať život, alebo .... smrť. Tak som si vybral život.'
'A nemal si strach? Nestratil si vedomie ??', pýtal som sa ho.
Michal odpovedal: '... záchranári boli skvelí. Stále mi opakovali, že to bude dobré. Ale keď ma priviezli do nemocnice a uvidel som hrôzu na
tvárach doktorov a sestričiek, skutočne som sa zľakol. V ich očiach som čítal - toto je mŕtvy človek. Uvedomil som si, že
musím niečo urobiť.'
'A čo si spravil?', pýtam sa ho.
'No, bola tam obrovská nemotorná sestrička, ktorá na mňa revala, či som na niečo alergický. 'ÁNO,' odpovedal som. Lekári aj sestričky spozorneli a čakali na moju odpoveď. Zhlboka som sa nadýchol a zakričal som:
'Na vážne ksichty!'
Keď sa dosmiali, povedal som im:
'Rozhodol som sa, že budem žiť. Operujte ma ako živého, nie ako mŕtvolu!'
Michal prežil nielen vďaka majstrovstvu chirurgov, ale aj vďaka svojmu úžasnému prístupu k životu. Od neho som sa naučil, že každý deň máme možnosť žiť naplno.. Čo prežívaš, to chceš. Čo chceš, to prežívaš.
Nie je doležité, čo sa deje, ale ako to človek prijme - to rozhoduje o všetkom. Ako prijme to dobré, ale aj to zlé, čo sa nikomu z nás nevyhne.
Preto sa netráp, čo bude zajtra, zajtrajšok nech sa o seba postará sám.
Každý deň je dosť starostí aj bez toho. Okrem toho, dnes je ten deň, kvôli ktorému si sa trápil už včera.
