Zodpovednosť

Žiť život a smieť silou svojho cítenia a myslenia nepretržite usmerňovať prúd duchovnej sily je pre nás, ľudí, zaväzujúce! Existujú len dva možné smery na ceste napredovania: jeden smeruje ku všetkému vznešenému a čistému – za Svetlom a druhý smer je všetkému čistému vzdialený, od Svetla odvrátený.

Nevyhnutné osudové rozhodnutie vykročiť zvoleným smerom je však aj napriek svojej dôležitosti a zavádzajúcim vplyvom okolia výsadne vecou slobodnej voľby, z ktorej pred dôslednými Zákonmi Stvorenia vzniká každému z nás plná osobná zodpovednosť!

Ako sa však v dnešnej dobe staviame k zodpovednosti za naše myšlienky, slová a všetky viditeľné činy, ktoré o nás každodenne svedčia a utvárajú náš osud? Nevytráca sa z nášho života prirodzená túžba starať sa o duchovný rast, ktorý by prinášal osoh nielen nám samým, ale predovšetkým celému Stvoreniu? Nezabúdame, že aj napriek výraznému pokroku vedy a techniky, na ktorý sme takí pyšní, musíme pred Stvoriteľovou všemúdrosťou ostať úplne bezcennými, ak na prvoradé miesto v našom živote nepovýšime nehynúce hodnoty ducha? Koľko vecí a javov nasvedčuje tomu, že by sme kráčali po cestách Svetla?

Nájdime v sebe odvahu a pozrime sa na život v nás a okolo nás!

Počas celého života svojím chcením do Stvorenia niečo zasievame a ustavične niečo žneme, pričom práve pri žatve nami zasiatych rozhodnutí spoznávame hodnotu alebo bezcennosť cesty, na ktorú sme nastúpili. Šťastie a cituplná vďaka za vzácny Dar bytia by mala v podobe radostných činov stúpať od nás nahor k Výšinám. Radostná vďaka za bytie, poskytnuté nám na ďalší duchovný vývoj, smerujúci k vysokému cieľu, ktorým je koruna večného a blaženého života v Raji, v našom duchovnom domove.

Kým sme s plnou silou schopní bojovať za svetlé a ušľachtilé hodnoty, nesmieme stratiť ani hodinu! Veď kto vie, dokedy nám táto milosť bude ešte ponechaná. Dnes sa možno smieme tešiť zo zdravia, ktoré nám spoľahlivo slúži alebo dokonca z dobrého spoločenského postavenia, cez ktoré máme možnosť prenikavo pôsobiť a slúžiť dobru. Čo nás však čaká, ak poskytnuté možnosti nevyužijeme a nečakaným úderom osudu sa náhle ocitneme bezmocní a celkom odkázaní na pomoc druhých? Kto vykoná prácu, ktorá na každého z nás čaká? A napokon, kto sa bude potom zaujímať o nás a náš ďalší vnútorný rast, keď my sami sme sa oň v období veľkých životných príležitostí vôbec nestarali?

Vyvarujme sa toho, aby na nás niekedy v budúcnosti musela doľahnúť úzkosť z prežívania takéhoto sklamania! Vystríhajme sa okamihu, v ktorom by sme s bezradnosťou v srdci museli prosiť čo len o jednu jedinú hodinu či minútu na nápravu všetkého strateného a zanedbaného. Veď ani nevieme, či nám vôbec bude dopriata, pretože na potreby svojho ducha tak málo dbáme.

Je životnou úlohou každého človeka, aby citom dokázal vytušiť naliehavú potrebu zodpovedne využiť prítomnosť so všetkými šancami, ktoré ponúka.

„Zodpovedne“ však znamená s poznaním Vôle Stvoriteľa, v ktorej je obsiahnutý smer a zároveň i cieľ našej cesty. História potvrdzuje, že ľudská svojvôľa, vlastné domýšľavé konanie a ignorovanie Zákonov Stvorenia prináša vždy len sklamanie a bolestné skúsenosti v rozmanitých podobách. Prečo sa nedokážeme každý deň aspoň na chvíľu zastaviť a pozorovať, ako sú všetky životné súvislosti obdivuhodným spôsobom úzko prepojené a bezpodmienečne podrobené Sile, usmerňujúcej aj beh nášho vlastného života?

Pred koľkými bolesťami a utrpením by sme sa mohli uchrániť, keby sme sa už dnes zamýšľali nad svojím zajtrajškom! Keby sme konečne našli silu ostať chvíľu sami, zniesť pohľad na svoju pravú podobu a vlastnou námahou si začali tkať ušľachtilý šat ducha, ktorý nás učiní hodnými označovať sa pomenovaním „človek“.

Najskôr sa však musíme stať priateľmi ticha, pretože len v tichu sa rodia zmysluplné činy. Pokiaľ sa tak nestane, všetky naše ciele sa rozplynú v množstve slov. Svoju pravú podobu či skôr duchovnú nahotu nikdy neuvidíme, a preto ju budeme aj naďalej považovať za skvostné rúcho, ktoré sa však pred Stvoriteľom necení o nič viac než deravý kus tuláckeho odevu.

Ak budeme trpezliví, vo všetkom živom dianí rozpoznáme zásah vyššej moci a v pokornej bázni odhodlane vykonáme prvý cieľavedomý krok k slobode ducha. V tomto duchovnom precitnutí pochopíme aj svoju úlohu na Zemi a svojím prirodzeným životom budeme svedčiť o Múdrosti a Dokonalosti Stvoriteľa, pôvodcu všetkého bytia. Potom pochopíme, že až týmto okamihom začíname skutočne žiť.

List synovi

Milý syn,

prichádza čas, keď budem musieť nastúpiť cestu, z ktorej niet návratu. Nemôžem Ťa vziať so sebou a preto Ťa nechávam tu, vo svete, kde dobrá rada nie je zbytočná. Nikto sa nenarodil múdry. Každý potrebuje skúsenosti a čas. Žil som a pozoroval svet dlhšie ako Ty a preto vedz, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Videl som spadnúť nejednu žiariacu hviezdu a videl som aj to, ako sa mnoho palíc, o ktoré sa ľudia opierali, zlomilo. Chcem Ti dať niekoľko rád, aby si vedel, na čo som prišiel a čo ma naučili vlastné chyby a čas.

Uprostred hluku a náhlenia buď pokojný a trpezlivý. Mysli na pokoj a mier, ktorý môže existovať len v tichu. Usiluj sa zo všetkých síl vychádzať s ľuďmi dobre. Svoj názor vyslovuj pokojne a jasne, ale vypočuj si aj iných. Nezabudni, že aj tí, ktorí nie sú učení a často konajú nenápadne, Ti majú čo povedať. Vyvaruj sa ľudí hlučných a násilných. Tí do Tvojho života neprinesú nič iné ako nepokoj.

Keď sa Ti raz podarí splniť svoje predsavzatia a budeš mať úspech, ostaň aj naďalej skromný. Skromnosť je nesmierny majetok v kolotoči času. Vedz, že Pravda sa nikdy neriadi podľa nás, ale my sa musíme riadiť podľa Pravdy. Nikoho sa neboj viac ako seba samého. V našom vnútri býva sudca, ktorý neklame a na ktorom záleží viac ako na súhlase celého sveta. Je to svedomie. Nerob preto nič proti jeho radám. Pamätaj si však, že hovorí veľmi ticho a keď ho budeš neustále prehliadať, stíchne úplne. Toho sa vyvaruj!

Uč sa od druhých a kde sa hovorí o múdrosti Svetla, slobode, pokore a láske, tam vždy pozorne počúvaj. Keď Ťa bude niekto chcieť naučiť múdrosti, pozri sa mu najprv do tváre, lebo rozdávať môže len ten, kto sám niečo vlastní. Nikoho však nepodceňuj! Veď porozumieť človeku je veľmi ťažké.

Neuč iných, pokiaľ sám nie si múdry.

Konaj dobro a nestaraj sa o odmenu. Svoju prácu vykonávaj s plnou zodpovednosťou a o cudzie záležitosti sa nestaraj. Nikomu sa nepoklonkuj a sám poklonkovanie neprijímaj. Nehovor všetko, čo vieš, ale sleduj, čo hovoríš, lebo vypustené slovo je ako vták, ktorého už nechytíš. Buď ochotný vypočuť každého, ale sám sa nesťažuj. Maj stále na pamäti niečo dobré. Nespôsobuj žiadnemu tvoru, človeku ani dievčaťu ťažké srdce. Pamätaj si, že aj Tvoja matka bola kedysi dievčaťom. Denne rozmýšľaj o živote i o smrti, aby si s pokojnou mysľou mohol raz odísť z tohto sveta...

Exuperyho modlitba

Neprosím o zázrak, Pane, ale o silu pre všedný život.

Nauč ma umeniu malých krokov.

Sprav ma vynaliezavým a vynachádzavým, sprav ma sebaistým v správny čas.

Obdar ma jemnocitom, aby som dokázal odlíšiť prvoradé od druhoradého.

Prosím o silu disciplíny a miery, aby som len tak neprekĺzol životom a svoje dni si rozumne rozdelil.

Aby som neprespal záblesky svetla života, a aby som si aspoň tu a tam našiel čas na umelecký zážitok.

Umožni mi utvrdiť sa v tom, že snívať o minulosti či budúcnosti mi neprospieva.

Pomôž mi čo najlepšie zvládnuť to, čo je najbližšie, pomôž mi pokladať práve prežívanú hodinu za najdôležitejšiu.

Ochráň ma pred naivnou vierou, že v živote musí ísť všetko hladko.

Daruj mi triezve poznanie, že ťažkosti, porážky, neúspechy a sklamania sú súčasťou života, že vďaka nim rastieme a dozrievame.

Pripomínaj mi, že rozum sa často stavia proti srdcu.

Pošli mi v pravej chvíli niekoho, kto má odvahu povedať mi pravdu s láskou.

Chlieb náš každodenný daj mi pre telo i dušu.

Prosím Ťa o prejav Tvojej lásky, priateľské echo a aspoň tu a tam náznak, že som užitočný.

Viem, že veľa problémov sa rieši nekonaním; daj, aby som dokázal čakať.

Nech vždy nechám Teba i ostatných dohovoriť.

To najdôležitejšie si človek nehovorí sám; býva mu povedané.

Ty vieš, ako veľmi potrebujeme priateľstvo.

Daj, aby som dorástol na túto najkrajšiu, najťažšiu, najriskantnejšiu a najnežnejšiu vec života.

Vnukni mi pravú chvíľu a pravé miesto, kde môžem zanechať balíček dobra - slovami, či bez slov.

Chráň ma pred strachom, že by som mohol premárniť svoj život.

Nedaj mi to, čo si želám, ale to, čo potrebujem. Nauč ma umeniu malých krokov!

Paradox našich čias

Dnes máme väčšie domy a menšie rodiny. Viac vymožeností, ale menej času. Máme viac titulov, ale menej zdravého rozumu. Viac vedomostí, ale menej súdnosti. Máme viac odborníkov, ale aj viac problémov. Viac zdravotníctva, ale menej starostlivosti.

Utrácame príliš bezstarostne. Smejeme sa primálo. Jazdíme prirýchlo. Pohneváme sa priskoro. Udobrujeme prineskoro. Čítame príliš málo. Televíziu sledujeme priveľa. Znásobili sme naše majetky, ale zredukovali naše hodnoty. Rozprávame priveľa, milujeme primálo a klameme príliš často. Učíme sa zarábať na živobytie, ale nie ako žiť. Pridali sme roky životu, ale nie život rokom.

Máme vyššie budovy, ale nižšie charaktery. Širšie diaľnice, ale užšie obzory. Míňame viac, ale máme menej. Kupujeme viac, tešíme sa z toho menej. Píšeme viac, učíme sa menej. Plánujeme viac, dokončujeme menej. Naučili sme sa ponáhľať sa, ale nie čakať.

Cestujeme na Mesiac a späť, ale máme problém prejsť cez ulicu navštíviť susedov. Dobýjame vonkajší vesmír, ale nie vnútorný. Rozbili sme atóm, ale nie naše predsudky.

Toto je čas rýchleho stravovania a pomalého trávenia. Čas vysokých mužov a nízkych charakterov. Vytvorili sme viac počítačov pre viac informácií, aby sme vytvorili viac kópií, ale máme menej komunikácie. Máme vyššiu kvantitu, ale nižšiu kvalitu. Viac voľného času a menej zábavy. Viac druhov jedla, ale menej výživy. Dva platy, ale viac rozvodov. Krajšie domy, ale neúplné rodiny.

Preto navrhujem... že tak ako dnes, nenechávaj nič na zvláštnu príležitosť. Pretože každý deň, ktorý žiješ, je zvláštna príležitosť.

Vyhľadávaj vedomosti, čítaj viac, seď na verande a obdivuj výhľad, bez toho, aby si venoval pozornosť svojim potrebám. Tráv viac času s rodinou a priateľmi, jedz obľúbené jedlá a navštevuj miesta, ktoré máš rád.

Život je reťaz radostných momentov, nie je len o prežití. Povedz svojej rodine a priateľom ako veľmi ich ľúbiš. Neodkladaj nič, čo vnáša smiech a radosť do tvojho života.

Každý deň, každá hodina, každá minúta je výnimočná a ty nevieš, či nebude tvoja posledná...