Hovor, čo cítiš ...

Pokiaľ by Boh na chvíľu zabudol, že som len bábkou a daroval mi
ešte odrobinku života, využil by som ten čas najlepšie ako len dokážem.
Pravdepodobne by som nepovedal všetko, nad čím premýšľam,
ale určite by som si premyslel všetko, čo poviem.
Hodnotil by som veci nie podľa ceny, ale podľa významu.
Spal by som málo a sníval viac, pretože viem, že každú minútu
so zatvorenými očami strácame šesťdesiat sekúnd svetla.
Šiel by som, keď sa iní zastavujú, budil by som sa, keď iní spia.

Keby mi Boh daroval ešte odrobinku života, jednoducho by som sa
obliekol a kráčal k slnku a objavoval by som nielen svoje telo, ale aj
svoju dušu. Presviedčal by som ľudí, ako veľmi sa mýlia, ak si myslia,
že je nevhodné zamilovať sa, keď je človek starý. Nevedia
totiž, že starnú práve preto, lebo utekajú pred láskou.

Dieťaťu by som pripravil krídla, ale dal by som mu ich, až keď sa
naučí lietať. Ľuďom vo vyššom veku by som pripomenul, že smrť
neprichádza so starobou, ale so zabudnutím, či opustenosťou.

Toľko vecí som sa od vás naučil, ľudia.... Naučil som sa, že
všetci chcú žiť na vrcholku hory, ale zabúdajú, že naozajstné šťastie
sa skrýva v spôsobe, akým naň vystupujeme. NAučil som sa,
že keď prvorodenec po prvý raz chytí svojou dlaňou palec svojho otca,
drží ho už navždy. Naučil som sa, že človek môže pozerať
na druhého zhora iba vtedy, keď mu chce pomôcť, aby sa zodvihol...

Je ešte mnoho vecí, ktoré som sa od vás mohol naučiť, ale v skutočnosti
sa mi neveľmi zídu, pretože vo chvíli, keď ma vložia do truhly, nebudem
už nažive.

Hovor vždy, čo cítiš a rob, čo myslíš. Keby som vedel, že ťa
dnes posledný raz uvidím spať, silne by som ťa objal a modlil
by som sa k Pánovi, aby mi dovolil byť tvojím anjelom strážnym. Keby som
vedel, že toto sú posledné minúty, v ktorých ťa vidím, povedal by
som : Milujem ťa. A nepredpokladal by som hlúpo, že o tom
predsa vieš.

Vždy je nejaké ráno a život nám dáva možnosť urobiť dobrý skutok,
ale pokial sa mýlim a dnešok je všetkým, čo mi ostáva,
chcel by som ti povedať ako veľmi ťa milujem a že na teba nikdy
nezabudnem .

Ráno nie je zaručené nikomu ani mladému, ani starému. Možno, že
dnes sa posledný raz pozeráš na tých, ktorých miluješ. Preto sa
nezdržuj a urob dnes to, čo môžeš, pretože ak sa ukáže, že sa nedočkáš
rána, budeš ľutovať deň, v ktorom si nemal čas na jeden úsmev,
na jeden bozk, budeš ľutovať, že si bol príliš
zaujatý na to, aby si im splnil posledné želanie.

Buď vždy nablízku tým, ktorých miluješ, buď na nich dobrý
a nájdi si čas , aby si im povedal: Je mi ťažko. Prepáč. Prosím.
Ďakujem... a všetky tie láskavé slová, ktoré poznáš. Nikto
si ťa nebude pamätať za tvoje utajené myšlienky, preto pros Pána o
silu a múdrosť, aby si ich mohol vypovedať. Dokáž svojim priateľom
a blízkym, ako veľmi ich potrebuješ.

Rozhovor s Bohom

Poď ďalej, riekol Boh. „Tak ty by si so mnou chcel spraviť rozhovor?“

„Ak máš čas?“, opýtal som sa.

Boh sa usmial a odpovedal: „Môj čas je večnosť, a preto je ho dosť na všetko. A na čo sa ma vlastne chceš opýtať?“

„Čo Ťa na ľudoch najviac prekvapuje?“ To, že ich nudí byť deťmi a tak sa ponáhľajú byť dospelými, a keď sú dospelí, zasa túžia byť deťmi.

Prekvapuje ma, že strácajú zdravie, aby zarobili peniaze, a potom utrácajú peniaze na to, aby dali do poriadku svoje zdravie.

Prekvapuje ma, že sa toľko strachujú o svoju budúcnosť, až zabúdajú na prítomnosť. A tak vlastne nežijú ani pre prítomnosť ani pre budúcnosť.

Prekvapuje ma, že žijú ako keby nikdy nemohli zomrieť, a že umierajú, ako keby nikdy nežili.“

Potom som sa opýtal: „Čo by si ako rodič chcel naučiť svoje deti?“ Boh sa usmial a odpovedal:

„Chcem, aby poznali, že nemôžu nikoho prinútiť k láske. Smú iba dovoliť, aby ich druhí milovali.

Chcem, aby poznali, že najcennejšie není to, čo v živote majú, ale koho majú.

Chcem, aby poznali, že není dobré sa porovnávať s druhými. Každý bude súdený sám za seba. Nie preto, že je lepši alebo horši než iní.

Chcem, aby poznali, že stačí len pár sekúnd, na spôsobenie hlbokých rán ľudom, ktorých milujeme, ale trvá mnoho rokov, než sa tie rany zahoja.

Chcem, aby sa naučili odpútať. Odpúšťať skutkom

Chcem, aby vedeli, že sú ľudia, ktorí ich veľmi milujú, ale niektorí nevedia vyjadriť svoje city.

Chcem, aby vedeli, že si môžu kúpiť všetko, až na skutočné šťastie.

Chcem, aby poznali, že skutočný priateľ je ten, kto o nich všetko vie, a napriek tomu ich má rád.

Chce, aby poznali, že vždy nestačí, aby im odpúšťali druhí, ale aj oni sami musia odpúšťať. „

Keď som sa začal mať rád

Keď som sa skutočne začal mať rád, prišiel som na to, že emocionálna bolesť a utrpenie sú pre mňa len varovaním, aby som nežil proti svojej pravde. Dnes viem, že sa to nazýva BYŤ AUTENTICKÝ.

Keď som sa skutočne začal mať rád, uvedomil som si, ako veľmi niekoho zahanbuje, keď mu vnucujem svoje priania, hoci som vedel, že ešte nedozrel ani čas, ani ten človek nebol pripravený, i keď som tým človekom bol ja sám, dnes viem, že sa to nazýva SEBAÚCTA.

Keď som sa skutočne začal mať rád, prestal som túžiť po inom živote a bol som schopný vidieť, že všetko okolo mňa je výzvou na další rast. Dnes viem, že sa to nazýva ZRELOSŤ.

Keď som sa skutočne začal mať rád, pochopil som, že som vždy a pri každej príležitosti v pravom čase na pravom mieste, a všetko, čo sa odohráva okolo mňa, je správne. Odvtedy som mohol byť pokojný. Dnes viem, že sa to nazýva SEBAÚCTA.

Keď som sa skutočne začal mať rád, prestal som sa oberať o svoj voľný čas a prestal som vymýšľať veľkolepé projekty do budúcnosti. Dnes robím len to, čo mi prináša zábavu a radosť, to, čo mám rád a čo teší moje srdce, mojím vlastným spôsobom aj tempom. Dnes viem, že sa to nazýva ÚPRIMNOSŤ.

Keď som sa skutočne začal mať rád, oslobodil som sa od všetkého, čo pre mňa nebolo zdravé. Od jedla, ľudí, vecí, situácií a od všetkého, čo ma ustavične ťahalo dole, preč od seba samého. Na začiatku som to nazýval "zdravým egoizmom". Ale dnes viem, že je to SEBALÁSKA.

Keď som sa skutočne začal mať rád, prestal som chcieť mať stále pravdu. Potom som sa menej mýlil. Dnes viem, že sa to nazýva JEDNODUCHO - BYŤ

Keď som sa skutočne začal mať rád, zdráhal som sa žiť naďalej v minulosti a starať sa o svoju budúcnosť. Teraz žijem viac v tomto okamihu, v ktorom sa VŠETKO odohráva. Tak teraz žijem každý deň a nazývam to DOKONALOSŤ.

Keď som sa skutočne začal mať rád, prišiel som na to, že ma moje myslenie môže priviesť do choroby a do chudoby. Keď som sa však dožadoval svojej sily srdca, môj rozum dostal dôležitého partnera. Toto spojenie nazývam MÚDROSŤ SRDCA.

Nemusíme sa viac báť rozporov, konfliktov a problémov so sebou samými a s inými, pretože aj hviezdy niekedy na seba narazia, a vtedy vznikajú nové svety. Dnes viem, že TO JE ŽIVOT.

Príbeh o čestnosti

Jeden úspešný podnikateľ zostarol. Vedel, že nastal čas vybrať jeho nástupcu. Namiesto toho, aby vybral niekoho z jeho riaditeľov, alebo detí , urobil niečo iné. Zvolal všetkých mladých vedúcich.


A povedal: “ Nastal, čas, aby som odovzdal moju funkciu jednému z vás.


Všetci mladí vedúci zostali veľmi prekvapení.


“Každému jednému z vás dám jedno semienko. Jedno veľmi dôležité semienko. Chcem, aby ste ho nasadili a starali sa o neho po celý nasledujúci rok. Po roku porovnám všetky vaše rastlinky, ktoré z neho vzišli a rozhodnem, ktorý z vás bude mojím nasledovníkom.
Tak ako ostatní, aj muž menom Jim dostal takéto semienko. Prišieľ domov, a celý nadšený porozprával svojej žene príbeh o jeho šéfovi a úlohe, ktorú dostal. Ihneď semienko nasadili a urobili, všetko potrebné aby rastlinka vzišla.
Jim polieval semienko každý jeden deň a čakal, na jeho prebudenie. Asi po troch týždňoch, Jimovi kolegovia, začali s nadšením rozprávať o malých rastlinkách, ktoré im začali rásť.
Jim stále kontroloval jeho semienko, ale zatiaľ sa nič, čo by sa podobalo na rastlinku neukázalo. Prešlo 5 týždňov a stále nič. Zatiaľ, čo iný sa z rastliniek tešili, Jim cítil, že zlyhal.


Po 6 mesiacoch, Jim vedel, že semienko zničil. Všetci už mali väčšie stromčeky. On nemal nič. Svojím kolegom nič nehovoril a naďalej, polieval a hnojil svoje semienko. Tak veľmi túžil, aby sa prebudilo.
Konečne prešiel rok. Šéf firmy, si dal zvolať všetkých vedúcich pracovníkov. Jim, proste nechcel prísť s prázdnym kvetináčom, ale jeho žena ho presvedčila, aby šiel a bol úprimný.
Jimovi bolo veľmi ťažko. Bolo to pre neho veľmi zahambujúce, ale vedel, že jeho žena má pravdu.
Jim zobral prázdny kvetináč k šéfovi. Bol udivený aké krásne rastliny dopestovali, jeho kolegovia. Boli prekrásne. Rôznych tvarov a veľkostí. Jim položil svoj prázdny kvetináč na dlážku. Väčšina jeho kolegov sa mu smialo, a niektorým ho bolo ľúto.


Šéf prišieľ do miestnosti a pozdravil všetkých. Jim sa snažil byť nenápadný a zostal v zadu.


Šéf povedal: “ Krása. Dopestovali ste nádherné rastlinky. Teraz, z Vás vyberiem jedného, ktorý sa stane mojím nástupcom.


Šéf si všimol Jima, ktorý naplašene stál s prázdnym kvetináčom. Nechal si ho zavolať.

Jim zostal zhrozený. “Bože, teraz zistí, že som zlyhal. Asi prídem o prácu.” Pomyslel si.


Šéf nechal všetkých posadiť okrem Jima a zvolal. Predstavujem Vám vášho nového šéfa. Jeho meno je Jim!

Jim tomu nemohol uveriť. Veď semienko nedokázal ani naklíčiť.

‘’Ako môže byť on nový šéf?” Pýtali sa ostatní.

Šéf povedal: ‘’ Pred rokom, v tento deň som vám dal všetkým semienka, ktoré ste mali zasiať, polievať ich a dnes ste mi ich mali priniesť. Lenže všetkým som dal uvarené semienka. Boli mŕtve. Nebolo možné, aby sa ujali.
Všetci ste mi doniesli zdravé a krásne rastlinky. Keď ste zistili, že sa vám semienko neujalo, vymenili ste ho za dobré. Všetci, okrem Jima. Jim ukázal svoju čestnosť a odvahu a práve preto ho menujem za nového šéfa mojej firmy.”


*Ak zasejete čestnosť, zožnete dôveru

*Ak zasejete dobrotu, zožnete priateľov

*Ak zasejete pokoru, zožnete veľkosť a silu

*Ak zasejete dobrú a kvalitnú prácu, zožnete úspech


Tak buďte veľmi pozorný, čo dnes sejete vy, pretože to určí, čo v budúcnosti zožnete.

Otvorený list

Keby mi Boh daroval ešte odrobinku života, využil by som ten čas najlepšie ako len dokážem.

Pravdepodobne by som nepovedal všetko, nad čím premýšľam, ale určite by som si premyslel všetko, čo poviem.

Spal by som málo a sníval viac, pretože viem, že každú minútu so zatvorenými očami strácame šesťdesiat sekúnd svetla. Šiel by som, keď sa iní zastavujú, budil by som sa, keď iní spia.

Keby mi Boh ešte daroval odrobinku života, jednoducho by som sa obliekol a kráčal k slnku a objavoval by som nielen svoje telo, ale aj svoju dušu.

Presviedčal by som ľudí, ako veľmi sa mýlia, ak si myslia, že je nevhodné zamilovať sa, keď je človek starý. Nevedia totiž, že starnú práve preto, lebo utekajú pred láskou.

Dieťaťu by som pripravil krídla, ale dal by som mu ich, až keď sa naučí lietať.

Ľuďom vo vyššom veku by som pripomenul, že smrť neprichádza so starobou, ale so zabudnutím, či opustenosťou.

Toľko vecí som sa od vás naučil, ľudia...

Naučil som sa, že všetci chcú žiť na vrcholku hory, ale zabúdajú, že naozajstné šťastie sa skrýva v spôsobe, akým naň vystupujeme.

Naučil som sa, že keď novorodenec po prvý raz chytí svojou dlaňou palec svojho otca, drží ho už navždy

Naučil som sa, že človek môže pozerať na druhého zhora iba vtedy, keď mu chce pomôcť, aby sa zodvihol...

Hovor vždy, čo cítiš a rob, čo myslíš.

Keby som vedel, že ťa dnes posledný raz uvidím spať, silne by som ťa objal a modlil by som sa k Pánovi, aby mi dovolil byť tvojím anjelom strážnym.

Keby som vedel, že toto sú posledné minúty, v ktorých ťa vidím, povedal by som : milujem Ťa. A nepredpokladal by som hlúpo, že o tom predsa vieš.

Ráno nie je zaručené nikomu, ani mladému ani starému. Možno, že dnes sa posledný raz pozeráš na tých, ktorých miluješ. Preto sa nezdržuj a urob dnes to, čo môžeš, pretože ak sa ukáže, že sa nedočkáš rána, budeš ľutovať deň, v ktorom si nemal čas na jeden úsmev, na jeden bozk, budeš ľutovať, že si bol príliš zaujatý na to, aby si im splnil posledné želanie.

Buď vždy nablízku tým, ktorých miluješ, buď na nich dobrý a nájdi si čas, aby si im povedal : Je mi ťažko. Prepáč. Prosím. Ďakujem... a všetky tie láskavé slová, ktoré poznáš. Nikto si ťa nebude pamätať za Tvoje utajené myšlienky, preto pros Pána o silu a múdrosť, aby si ich mohol vypovedať. Dokáž svojim priateľom a blízkym, ako veľmi ich potrebuješ.

Zodpovednosť

Žiť život a smieť silou svojho cítenia a myslenia nepretržite usmerňovať prúd duchovnej sily je pre nás, ľudí, zaväzujúce! Existujú len dva možné smery na ceste napredovania: jeden smeruje ku všetkému vznešenému a čistému – za Svetlom a druhý smer je všetkému čistému vzdialený, od Svetla odvrátený.

Nevyhnutné osudové rozhodnutie vykročiť zvoleným smerom je však aj napriek svojej dôležitosti a zavádzajúcim vplyvom okolia výsadne vecou slobodnej voľby, z ktorej pred dôslednými Zákonmi Stvorenia vzniká každému z nás plná osobná zodpovednosť!

Ako sa však v dnešnej dobe staviame k zodpovednosti za naše myšlienky, slová a všetky viditeľné činy, ktoré o nás každodenne svedčia a utvárajú náš osud? Nevytráca sa z nášho života prirodzená túžba starať sa o duchovný rast, ktorý by prinášal osoh nielen nám samým, ale predovšetkým celému Stvoreniu? Nezabúdame, že aj napriek výraznému pokroku vedy a techniky, na ktorý sme takí pyšní, musíme pred Stvoriteľovou všemúdrosťou ostať úplne bezcennými, ak na prvoradé miesto v našom živote nepovýšime nehynúce hodnoty ducha? Koľko vecí a javov nasvedčuje tomu, že by sme kráčali po cestách Svetla?

Nájdime v sebe odvahu a pozrime sa na život v nás a okolo nás!

Počas celého života svojím chcením do Stvorenia niečo zasievame a ustavične niečo žneme, pričom práve pri žatve nami zasiatych rozhodnutí spoznávame hodnotu alebo bezcennosť cesty, na ktorú sme nastúpili. Šťastie a cituplná vďaka za vzácny Dar bytia by mala v podobe radostných činov stúpať od nás nahor k Výšinám. Radostná vďaka za bytie, poskytnuté nám na ďalší duchovný vývoj, smerujúci k vysokému cieľu, ktorým je koruna večného a blaženého života v Raji, v našom duchovnom domove.

Kým sme s plnou silou schopní bojovať za svetlé a ušľachtilé hodnoty, nesmieme stratiť ani hodinu! Veď kto vie, dokedy nám táto milosť bude ešte ponechaná. Dnes sa možno smieme tešiť zo zdravia, ktoré nám spoľahlivo slúži alebo dokonca z dobrého spoločenského postavenia, cez ktoré máme možnosť prenikavo pôsobiť a slúžiť dobru. Čo nás však čaká, ak poskytnuté možnosti nevyužijeme a nečakaným úderom osudu sa náhle ocitneme bezmocní a celkom odkázaní na pomoc druhých? Kto vykoná prácu, ktorá na každého z nás čaká? A napokon, kto sa bude potom zaujímať o nás a náš ďalší vnútorný rast, keď my sami sme sa oň v období veľkých životných príležitostí vôbec nestarali?

Vyvarujme sa toho, aby na nás niekedy v budúcnosti musela doľahnúť úzkosť z prežívania takéhoto sklamania! Vystríhajme sa okamihu, v ktorom by sme s bezradnosťou v srdci museli prosiť čo len o jednu jedinú hodinu či minútu na nápravu všetkého strateného a zanedbaného. Veď ani nevieme, či nám vôbec bude dopriata, pretože na potreby svojho ducha tak málo dbáme.

Je životnou úlohou každého človeka, aby citom dokázal vytušiť naliehavú potrebu zodpovedne využiť prítomnosť so všetkými šancami, ktoré ponúka.

„Zodpovedne“ však znamená s poznaním Vôle Stvoriteľa, v ktorej je obsiahnutý smer a zároveň i cieľ našej cesty. História potvrdzuje, že ľudská svojvôľa, vlastné domýšľavé konanie a ignorovanie Zákonov Stvorenia prináša vždy len sklamanie a bolestné skúsenosti v rozmanitých podobách. Prečo sa nedokážeme každý deň aspoň na chvíľu zastaviť a pozorovať, ako sú všetky životné súvislosti obdivuhodným spôsobom úzko prepojené a bezpodmienečne podrobené Sile, usmerňujúcej aj beh nášho vlastného života?

Pred koľkými bolesťami a utrpením by sme sa mohli uchrániť, keby sme sa už dnes zamýšľali nad svojím zajtrajškom! Keby sme konečne našli silu ostať chvíľu sami, zniesť pohľad na svoju pravú podobu a vlastnou námahou si začali tkať ušľachtilý šat ducha, ktorý nás učiní hodnými označovať sa pomenovaním „človek“.

Najskôr sa však musíme stať priateľmi ticha, pretože len v tichu sa rodia zmysluplné činy. Pokiaľ sa tak nestane, všetky naše ciele sa rozplynú v množstve slov. Svoju pravú podobu či skôr duchovnú nahotu nikdy neuvidíme, a preto ju budeme aj naďalej považovať za skvostné rúcho, ktoré sa však pred Stvoriteľom necení o nič viac než deravý kus tuláckeho odevu.

Ak budeme trpezliví, vo všetkom živom dianí rozpoznáme zásah vyššej moci a v pokornej bázni odhodlane vykonáme prvý cieľavedomý krok k slobode ducha. V tomto duchovnom precitnutí pochopíme aj svoju úlohu na Zemi a svojím prirodzeným životom budeme svedčiť o Múdrosti a Dokonalosti Stvoriteľa, pôvodcu všetkého bytia. Potom pochopíme, že až týmto okamihom začíname skutočne žiť.

List synovi

Milý syn,

prichádza čas, keď budem musieť nastúpiť cestu, z ktorej niet návratu. Nemôžem Ťa vziať so sebou a preto Ťa nechávam tu, vo svete, kde dobrá rada nie je zbytočná. Nikto sa nenarodil múdry. Každý potrebuje skúsenosti a čas. Žil som a pozoroval svet dlhšie ako Ty a preto vedz, že nie je všetko zlato, čo sa blyští. Videl som spadnúť nejednu žiariacu hviezdu a videl som aj to, ako sa mnoho palíc, o ktoré sa ľudia opierali, zlomilo. Chcem Ti dať niekoľko rád, aby si vedel, na čo som prišiel a čo ma naučili vlastné chyby a čas.

Uprostred hluku a náhlenia buď pokojný a trpezlivý. Mysli na pokoj a mier, ktorý môže existovať len v tichu. Usiluj sa zo všetkých síl vychádzať s ľuďmi dobre. Svoj názor vyslovuj pokojne a jasne, ale vypočuj si aj iných. Nezabudni, že aj tí, ktorí nie sú učení a často konajú nenápadne, Ti majú čo povedať. Vyvaruj sa ľudí hlučných a násilných. Tí do Tvojho života neprinesú nič iné ako nepokoj.

Keď sa Ti raz podarí splniť svoje predsavzatia a budeš mať úspech, ostaň aj naďalej skromný. Skromnosť je nesmierny majetok v kolotoči času. Vedz, že Pravda sa nikdy neriadi podľa nás, ale my sa musíme riadiť podľa Pravdy. Nikoho sa neboj viac ako seba samého. V našom vnútri býva sudca, ktorý neklame a na ktorom záleží viac ako na súhlase celého sveta. Je to svedomie. Nerob preto nič proti jeho radám. Pamätaj si však, že hovorí veľmi ticho a keď ho budeš neustále prehliadať, stíchne úplne. Toho sa vyvaruj!

Uč sa od druhých a kde sa hovorí o múdrosti Svetla, slobode, pokore a láske, tam vždy pozorne počúvaj. Keď Ťa bude niekto chcieť naučiť múdrosti, pozri sa mu najprv do tváre, lebo rozdávať môže len ten, kto sám niečo vlastní. Nikoho však nepodceňuj! Veď porozumieť človeku je veľmi ťažké.

Neuč iných, pokiaľ sám nie si múdry.

Konaj dobro a nestaraj sa o odmenu. Svoju prácu vykonávaj s plnou zodpovednosťou a o cudzie záležitosti sa nestaraj. Nikomu sa nepoklonkuj a sám poklonkovanie neprijímaj. Nehovor všetko, čo vieš, ale sleduj, čo hovoríš, lebo vypustené slovo je ako vták, ktorého už nechytíš. Buď ochotný vypočuť každého, ale sám sa nesťažuj. Maj stále na pamäti niečo dobré. Nespôsobuj žiadnemu tvoru, človeku ani dievčaťu ťažké srdce. Pamätaj si, že aj Tvoja matka bola kedysi dievčaťom. Denne rozmýšľaj o živote i o smrti, aby si s pokojnou mysľou mohol raz odísť z tohto sveta...