Škatuľa

Dievčatko pripravovalo darček. Balilo škatuľu do veľmi drahého zlatého papiera.Použilo ho neprimerane veľa a k tomu pridalo množstvo všelijakých ozdôb a farebnej stužky. "Čo to robíš?" vyčítal je príkro otec. "Toľko papiera vyjde nazmar. Vieš, koľko to stojí?" Dievčatko si škatuľu pritlačilo k srdcu a so slzami v očiach sa stiahlo do kúta. Na druhý deň pricupkalo k otcovi ako vtáčatko a podalo mu škatuľu v zlatom papieri ako dar. "To je pre teba, ocko." zašepkala. Otec znežnel. Bol asi pritvrdý. Veď to bol darček preňho. Pomaly rozviazal stužku, trpezlivo rozbaľoval zlatý papier a pomaličky, pomaličky otvoril škatuľu. Bola prázdna! Nepríjemné prekvapenie roznietilo jeho výbušnosť: "To si premárnila všetok papier a stužky, aby si zabalila prázdnu škatuľu?!" Dievčatku znova slzy zaplavili očká: "Ale, ocko, škatuľa nie je prázdna. Vložila som do nej milión božtekov!" Preto má dnes istý človek na pracovnom stole v kancelárii škatuľu od topánok. "Veď je prázdna!" čudujú sa všetci. "Nie, nie je prázdna. Je plná lásky môjho dievčatka!" povie zakaždým.

My sa vznášame na hladine

Mocný kráľ povedal raz starému kňazovi: „Hovoríš, že človek, ktorý sto rokov páchal zlo pred smrťou poprosí Boha o odpustenie, sa znova narodí v nebi. Ale ak niekto spácha iba jeden zločin a neoľutuje ho, skončí v pekle. Je to spravodlivé? Sto zločinov je ľahších ako jeden?“¨
Starý kňaz na to kráľovi povedal: „Keď vezmem takýto malý kamienok a položím ho na hladinu jazera, potopí sa, alebo ostane na hladine?“
„Potopí sa,“ povedal kráľ.
„A keď zoberiem sto veľkých kameňov a vložím ich do člna a postrčím ho do stredu jazera, potopia sa, alebo ostanú na hladine?“
„Ostanú na hladine.“
„Tak teda sto kameňov s člnom je ľahších ako jeden kamienok?“
Kráľ nevedel, čo má na to povedať. A tak mu to starý kňaz vysvetlil:
„Kráľ, tak je to aj s ľuďmi. Človek , aj keď mnoho zhreší, a spolieha sa na Boha, nespadne do pekla. Kým človek, ktorý sa prehreší čo len jeden raz a neprosí o Božie milosrdenstvo, bude zatratený.“

Na popravisku

Po svadbe sa princ vracal so svojou nevestou do hlavného mesta svojho kráľovstva. Novomanželia prichádzali v nádhernom koči a cestou ich vítali rozjasané zástupy.
Ale na rázcestí pod hradom, akoby všetci onemeli. Na vyvýšenom popravisku stála šibenica. Mali tu obesiť akéhosi zločinca. Odsúdenec mal už hlavu v slučke. Princezná sa rozplakala. Princ sa spýtal sudcu, či je možné , ako svadobný dar pre jeho manželku, výkon trestu zrušiť.
Sudca povedal len: „Nie!“
„Sú teda zločiny, ktoré nemožno odpustiť?“ vzdychla si princezná.
Jeden z princových radcov pripomenul, že podľa starodávneho mestského zvyku, sa môže každý odsúdený vykúpiť, ak zaplatí tisíc dukátov. Bola to ohromná suma, ale kde vziať toľko peňazí? Princ otvoril svoj mešec, vysypal z neho osemsto dukátov. A princezná zo svojej elegantnej taštičky päťdesiat.
„Nestačilo by osemsto päťdesiat dukátov ?“
„Zákon vyžaduje tisíc“!
Princezná vystúpila z koča a urobila medzi pážatami, rytiermi a zástupmi ľudí zbierku. Spolu to bolo deväťsto deväťdesiatdeväť dukátov. A ten jeden dukát nemal nikto.
„Pre jeden dukát bude obesený človek?“ zvolala princezná.
„Zákon je taký,“ chladnokrvne povedal sudca a dal katovi znamenie, aby vykonal popravu.
Vtom princezná zvolala: „Poprezerajte vrecká odsúdenému, možno tam má nejaké peniaze aj on.“ Kat poslúchol a z jedného vrecka odsúdenca vytiahol zlatý dukát. Práve ten, ktorý mu chýbal na záchranu života.

V srdci každého človeka je toľko, koľko stačí na záchranu života. Dobrota, láska a šťastie mnohých ľudí sú ako zhasnuté knôty. Stačí malá zápalka, aby sa rozhoreli.

Prečo sa mi to stalo?

V jednej ázijskej krajine je známa legenda o roľníkovi, ktorý vyhľadal vo svojej dedine mudrca, aby sa mu posťažoval ako sa mu v ničom nedarí.
Nevedel ako to má ďalej zvládať a chcel sa vzdať.
Bol znechutený večnými svármi a hádkami.
Vyzeralo to tak ako keby sa v jeho živote po vyriešení jedného problému okamžite objavil nový, ďalší.
Mudrc ho požiadal, aby išiel k jazeru a priniesol vedro vody.
Potom rozlial vodu do troch hrncov a každý zavesil na hák nad ohnisko.
Onedlho začala voda vrieť.
Do prvého hrnca vložil zväzok mrkvy, do druhého niekoľko vajec a do posledného hrsť čajových lístkov.
Mudrc nechal všetko variť polhodiny a potom zvesil všetky hrnce.
Vybral mrkvu a položil ju do jednej misky, vajcia do druhej a čaj nalial do tretej.
Potom sa obrátil k roľníkovi a spýtal sa ho:
"Povedz, čo vidíš?"
"Mrkvu, vajcia a čaj", odvetil roľník.
Mudrc mu prikázal:
"Vezmi si mrkvu a povedz, čo cítiš."
Roľník tak spravil a odvetil:
"Mrkva je mäkká."
Potom ho mudrc vyzval, aby rozbil jedno vajce.
Keď ho roľník olúpal, zistil, že vajce je vnútri tvrdé.
Napokon mu mudrc prikázal odpiť si z čaju.
Roľník sa usmial, keď ochutnal nádhernú arómu čaju.
Potom sa spýtal mudrca:
"Čo to má znamenať?"
Mudrc mu vysvetlil, že každá z týchto troch vecí bola vystavená rovnakému protivníkovi - vriacej vode.
Každá zareagovala inak.
Mrkva bola pred varením tvrdá a krehká, po varení sa stala mäkkou a jemnou.
Surové vajce bolo krehké, jeho tvrdá škrupina chránila mäkké vnútro, ale vo vriacej vode stvrdlo.
Čajové listy sa však zachovali zvláštne.
Potom ako ich mudrc vhodil do vriacej vody, zmenila farbu.
"Ako sa zachováš Ty?", spýtal sa roľníka.
"Keď Ti protivník zaklope na dvere ako zareaguješ? Ako mrkva, vajce alebo čajový lístok?"
Ak sa ocitnete v situácii, že musíte čeliť prekážkam, ktoré Vám život pripravil, spýtajte sa sami seba:
"Čo som? Som mrkva, ktorá pôsobí dojmom, že je tvrdá, ale pod tlakom bolesti a problémov zmäknem a stratím silu?
Som vajce s krehkým srdcom a voľne plynúcim duchom, ale po strate zamestnania, rozvode, finančných ťažkostiach alebo po inej skúške stvrdnem a znehybniem?
Alebo som ako čajový lístok, ktorý zmení horúcu vodu, čiže okolnosti, ktoré mu spôsobili bolesť?"
Keď teplota vody stúpne, začne mať vôňu a chuť.
Keď ste ako čajový list a stane sa Vám to najhoršie, onedlho Vám bude lepšie a Vy dokážete zmeniť situáciu okolo seba.
A v čase, keď budú skúšky najťažšie, sa odrazíte odo dna a zdvihnete sa na vyššiu úroveň.
Teda ako sa dokážete postaviť proti nepriateľovi?
Ako mrkva, vajce alebo čajový list?

Traja priatelia

Traja priatelia stáli v jedno daždivé popoludnie pri okne.
Zrazu sa jeden spýtal: "Čo vidíte?"
Jeden z nich reagoval: "No čo by sme videli? Ďalší hnusný daždivý deň. Holé stromy a stekajúca voda, zima, nevšímaví ponáhľajúci sa ľudia."
Druhý povedal: "Ale čoby. Pozrite na strome vtáčik, chudák, ktorý márne hľadá skrýšu, kde by sa skryl pred dažďom."
"Heh", dodal ten, čo debatu začal, "a ja vidím špinavé okno.."

Čo je skutočnosť, čo realita? Všetko závisí od uhla pohľadu. Môžeme sa pozerať na to isté, ale ešte to neznamená, že to isté aj vidíme.

Takí istí budú aj tu

Pred bránami mesta sedel raz starý muž. Každý, kto chcel ísť do mesta, musel prejsť okolo neho. Jeden cudzinec sa zastavil a opýtal sa starca: „Povedz mi, akí sú ľudia v tomto meste?“
„Akí boli tam, kde ste boli naposledy?“ opýtal sa ho starec.
„Úžasní. Cítil som sa tam veľmi dobre. Boli priateľskí, veľkorysí a veľmi ochotní, keď bolo treba pomôcť.“
„Tak asi takí budú aj tu.“
Potom sa zastavil pri starcovi iný cudzinec.
Aj on sa ho opýtal: „Povedz mi starec, akíže sú ľudia tu v meste?“
„Akí boli tam, kde ste boli naposledy?“
„Strašní. Boli hašteriví, nepriateľskí, nikto nikomu nepomohol.“
„Obávam sa, že takí istí budú aj tu“, odpovedal mu starec.

Buď ako palma!

Palma. Obvykle ich nepestujeme v záhradke. Palmy sú spojené s exotickými, horúcimi miestami a sú to dosť očarujúce stromy. Palmu môžeš odseknúť, ale nemôžeš ju usmrtiť. Živiny, ktoré väčšina stromov potrebuje, sú pod kôrou. Keď ich odsekneš, tak zahynú. Ale nie palma! Jej život vychádza z jej srdca a dokonca jej prospievajú aj útoky na ňu. Nenechaj, aby nejaké povrchné záležitosti miatli tvoj život.

Palma sa ohýba, ale nezlomí sa. Monzúnové vetry môžu väčšinu stromov odfúknuť, ale nie palmu. Je ohybná. Môže sa ohýbať najrôznejšími spôsobmi k zemi, ale keď búrka pominie, palma sa narovná a je silnejšia ako predtým. Ty si bol stvorený na to, aby si sa ohýbal, nie lámal.

Hĺbka palmy prekoná jej výšku. Kým korene bežného stromu sú len pár stôp pod zemou, korene palmy siahajú veľmi hlboko, aby sa dostali k vode. Aj pre tvoj život je dôležité, aby si šiel hlbšie, aby si nikdy nebol vykorenený alebo odfúknutý. Ak práve odolávaš útokom alebo suchým obdobiam, nepýtaj sa "prečo ja?". Namiesto toho si pripomeň: "Boh ma stvoril ako palmu!"

Povzbudenie

Henri Ford a Thomas Edison boli priatelia. Stretli sa na konferencii, ktorú organizovala Edisonova spoločnosť. Ford v nej pracoval ako inžinier. Edisonovi predstavili Forda ako "mladého muža, ktorý urobil plynové auto". Obaja sa chvíľu rozprávali o automobile, keď Edison buchol päsťou do stola s nadšením: "Ty si to dokázal! Tvoje auto je sebestačné a nesie vlastnú elektráreň."

Ford neskôr spomína: "Až do toho momentu ma nikto nepovzbudil. Iba som dúfal, že idem správnym smerom. Niekedy som si bol istý, niekedy som si nad tým lámal hlavu a tu zrazu z jasného neba, najväčší tvorivý génius na svete ma úplne schválil".

Isaaca Newtona poznáme vďaka jeho gravitačnej teórii a opisu troch zákonov pohybu. Ale možno by Newton nikdy nepublikoval svoje dielo, keby nebolo Edmonda Halleyeho. Tento uznávaný vedec povzbudil Newtona, aby svoje dielo publikoval a dokonca mu ponúkol, že to spraví na vlastné náklady. Výsledkom bola publikácia Philosophiae Naturalis Principia Mathematica v roku 1687, ktorá dala základ na štúdium matematiky a zmenila pohľad ľudí na svet.

Tvoji najlepší priatelia sú tí, ktorí ťa povzbudzujú. Väčšina z nás si myslí úžasné veci o druhých ľuďoch, ale nikdy im o nich nepovie. Chvála sa stáva hodnotou, iba ak ju odovzdávaš. Neexistuje lepší cvik pre posilnenie tvojho srdca než dvíhanie niekoho z kľaku.

Ľudia schopní obnoviť činnosť

Keď Angela Madsenová pre zranenie chrbtice ochrnula od pása nadol, sľúbila si, že urobí všetko, aby sa pozviechala. Začala trénovať, aby sa stala prvou ženou s postihnutím, ktorá na plachetnici prepláva Atlantický oceán. Novinár Denis Foley píše: "Madsenová je to, čo odborníci nazývajú človek schopný obnoviť činnosť - dokáže sa pozbierať zo všetkého, čo život prináša. Patrí medzi ľudí, ktorí nás vedú k zamysleniu, čo by sme urobili, keby náš život prechádzal skúškou. Zotavili by sme sa?"
Keď sa Joy Montgomeryová dozvedela, že oslepne, vnútorný hlas jej povedal: "To nie je koniec. To je začiatok." Začala písať poéziu, objavila svoje povolanie motivačného rečníka a založila True Vision Institute, ktorý učí deti čerpať zo svojich vnútorných zdrojov.

Nájsť zmysel bolesti nie je nová myšlienka. Ľudia, ktorí prežili choroby ohrozujúce ich život, prírodné katastrofy, holokaust, ale aj rodičia chronicky chorých detí neustále ukazujú, že zvíťaziť môžeš tým, že objavíš sám seba. Riešenie ťažkostí pomáha nájsť dôveru a postoj typu "dokážem to", ktorý sa dá vyjadriť: "Bol som tam, urobil som to a prežijem to."

Basketbalista Michael Jordan raz povedal:"Vo svojej kariére som premárnil viac než 9000 striel, prehral som 300 zápasov, 26 krát mi verili, že dám víťaznú strelu, no nepodarilo sa mi to. Naďalej som sa snažil. To je dôvod, prečo som uspel."

Niečo o spokojnosti

Počul si o farmárovi, ktorý bol nespokojný so svojou farmou a rozhodol sa ju predať? O pár dní neskôr mu volala jeho realitná agentka a chcela súhlas na inzerát do miestnych novín. Prečítala text inzerátu farmárovi. Inzerát opisoval prekrásnu farmu s ideálnou polohou. Táto farma bola skutočne tichá a pokojná, obklopovali ju vrchy, občerstvovalo jazero a bol na nej dobre chovaný dobytok. Farmár si to vypočul a povedal: " Prečítajte mi to ešte raz." Keď to počul drukýkrát, povedal: "Rozmyslel som si to. Nepredám to. Hľadal som také miesto celý život."

Pavol by tomuto farmárovi zatlieskal. Naučil sa rovnakú lekciu: " Naučil som sa vystačiť s tým, čo mám." Predtým, ako zmeníš prácu, preskúmaj svoj vzťah k životu. Úspech nedefinuje postavenie alebo plat, ale toto: rob, čo najviac toho, čo robíš najlepšie. Rodičia, dajte túto radu svojim deťom. Hovorte im, aby robili to, čo robia radi a aby to robili tak dobre, že niekto im dobre zaplatí za to, aby to robili. Manželky, presviedčajte svojich manželov, aby dávali prednosť spokojnosti pred platom.

Keď si vyberáš alebo meníš prácu, buď opatrný. Poraď sa o svojom úmysle. Poraď sa svojím Tvorcom. Ale nikdy sa neraď s chamtivosťou.

Byť učenlivý

Ak si talentovaný, tak máš možno problém zostať učenlivým. Obdarovaní ľudia totiž niekedy pracujú tak, ako keby všetko vedeli. Potom je pre nich ťažké sa neustále vyvíjať. Učenlivosť nie je príliš o šikovnosti a duševnej schopnosti. Je to o postoji - je to hlad po objavovaní a raste. Je to snaha naučiť sa a niekedy aj odučiť sa. John Wooden povedal: "Keď sa to naučíš, zistíš, že sa to vyplatilo." Keď sa prestaneš učiť, začneš zaostávať. Len keď zostaneš učenlivý, budeš stále rásť, a to celé učenie bude v tebe tvoriť celok.

Slávny sochár a maliar Leonardo da Vinci bol géniom vo viacerých oblastiach. Jeho poznámky predbehli dobu, v ktorej žil, o stovky rokov. Bol riadený svojou túžbou poznať viac. Učil sa a až do úplného konca života zapisoval svoje zistenia.

Známe pravidlo hovorí, že ak niečo nepoužívaš, tak to postupne degeneruje. Ak si športoval a zrazu prestaneš, ochabnú tvoje vypracované svaly a začneš mať problém s kĺbmi. Ak mozog prestaneš pravidelne cvičiť, začnú ti odumierať sivé mozgové buňky a tvoja pamäť začne vynechávať.

Dobrá správa pre teba je, že nemusíš byť talentovaný ako Leonardo da Vinci, aby si mohol byť učenlivý. Musíš mať len správny prístup. Najdôležitejšia schopnosť je naučiť sa, ako sa učiť. Skús v nasledujúcich dňoch toto: "Spýtaj sa druhých na ich radu a úmyselne nereaguj nejakou svojou radou, ako by to bolo lepšie a pod. Každý večer si zapisuj, čo nové si sa naučil, keď si bol pozorným poslucháčom druhých. Budeš užasnutý!"

Malé skutky sa počítajú

Čo sa ti zdá byť malým, môže byť pre niekoho obrovské. Príbeh Bohna Fawkesa. Počas 2.svetovej vojny pilotoval B 17-ku. Na jednej misii uniesol nacistom protilietadlové zbrane. Aj keď mu zasiahli palivovú nádrž, jeho lietadlo neexplodovalo a Fawkes mohol pristáť. Nasledujúce ráno si vypýtal od veliteľa oddielu ako suvenír nemecký náboj. Veliteľ mu vysvetlil, že nie jeden, ale jedenásť nábojov bolo nájdených v palivovej nádrži a ani jeden nespôsobil výbuch. Technici ich otvorili a boli prázdne. Boli čisté a neškodné, okrem vecičky v jednom z nábojov. Tou vecičkou bol kúsok stočeného papiera. Bol na ňom odkaz v češtine: "Toto je všetko, čo teraz môžeme pre vás spraviť." Odvážny montážnik takto zneškodňoval nemecké náboje. Nemohol ukončiť vojnu, ale mohol zachrániť jedného pilota a jeho lietadlo. Nemohol spraviť všetko, ale mohol spraviť niečo a aj to spravil.

Japonská múdrosť hovorí, že veľa malých (jednoduchých) ľudí na malých miestach, malými činmi dokáže urobiť veľké veci. Dve postavy z Biblie:

• Dávid mal len malý prak a porazil ním Goliáša;
• Ester bolo židovské dievča, ktoré zachránilo celý národ.
  

Skôr než si povieš: "To by mal urobiť niekto iný", prečítaj si toto: "Nie som jediný, ale predsa som iba jeden; neviem urobiť všetko, ale niečo urobiť viem. A pretože to niečo urobiť viem, tak to neodmietnem urobiť."

Pokoj "aj napriek"

Catherine Marshallová píše: "Jeden kráľ raz ponúkol cenu pre umelca, ktorý namaľuje najlepší obraz pokoja. Pokúsili sa o to mnohí maliari, ale len dva obrazy sa kráľovi naozaj páčili. Na jednom bolo ustálené pokojné jazero. Bolo dokanalým zrkadlom pre okolité pokojné vrchy so zelenými stromami. Nad ním bola modrá obloha s načechranými bielymi oblakmi.

Na druhom obraze boli tiež hory. Ale tie boli skalité a holé. Nad nimi bola zachmúrená obloha, na ktorej sa pohrávali blesky a padal hustý dážď. Dolu jednou stranou hôr sa valil divoký vodopád. Tento obraz vôbec nevyzeral pokojne. Ale keď sa kráľ prizrel bižšie, za vodopádom uvidel maličký ker, ktorý rástol v skalnej trhline. V tomto kríku si vybudovala hniezdo vtáčia mať. A tam, aj napriek hukotu prudkej vody, sedela vo svojom hniezde v dokonalom pokoji.

Čo myslíte, ktorý obraz získal cenu? Kráľ si vybral druhý obraz. Prečo? "Pretože", vysvetlil kráľ, "pokoj neznamená byť tam, kde nie je hluk, problémy a tvrdá práca. Pokoj znamená byť uprostred všetkých týchto vecí a napriek tomu zostať v srdci uvoľnený a neznepokojený".

V určitom momente života všetci zistíme, že neexistuje bezpečný prístav, v ktorom by neboli búrky. Zistíme, že pokoj nie je neprítomnosť búrok, ale:

• 
  dostali sme veľa uistení o ochrane uprostred nich;
• búrky napomáhajú rastu nášho charakteru;
• z búrok môžeme vyjsť silnejší a múdrejší.

Výhovorky alebo výsledky

Istý človek mal zlyhať, ale namiesto toho mal úspech. Keď vo veku 5 rokov stratil 97% zraku, odmietol navštevovať školu pre slepcov. Prijali ho do verejnej školy a neskôr hral baseball a futbal. Stal sa profesorom žurnalistiky a bolo o ňom známe, že vyžaduje dokonalosť. Raz sa ho študent spýtal, čo považuje za horšie: slepotu, hluchotu alebo byť bez rúk alebo nôh. Odpovedal: "Nič z toho! Letargia, nezodpovednosť, nedostatok ambícií alebo túžby: to sú skutočné hendikepy! Ak ťa nenaučím nič iné len to, aby si chcel niečo urobiť so svojím životom, tento kurz bude veľmi úspešný."

Často hovoril svojím študentom žurnalistiky: " Nie ste tu, aby ste sa naučili priemernosť. Ste tu na to, aby ste sa naučili excelovať. Ak vás pošlem po nejaký príbeh a vy ho nezískate, pretože ste si zlomili nohu, zavolajte mi zo sanitky a ja vám prepáčim. Ale nehovorte mi výhovorky! Vašim najväčším nepriateľom nie sú problémy, ktoré máte pred sebou. Nepriateľom je pohodlnosť, negativizmus, obmedzenia, ktoré ste si stanovili a sebaľútosť. "

Máme všetky výhovorky, aby sme neurobili viac so svojím životom. Keby sme len mali lepší zrak, chudšiu alebo vyššiu postavu alebo pochádzali z lepšieho prostredia. Sú to výhovorky! Máme dosť dispozícií, aby sme prekonali okolnosti, ktoré obyčajne vytvárajú budúcnosť. Takže výhovorky alebo výsledky?

Je to zákon žatvy

Jedného dňa skromný škótsky farmár Fleming zachránil život synovi šľachtica, ktorý sa topil v močarisku. Na druhý deň chlapcov otec navštívil farmu a ponúkol mu odmenu, ale farmár o tom nechcel ani počuť. Prave vtedy prišiel k dverám farmárov syn a šľachtic povedal: "Potom mi dovoľ, aby som zaplatil za štúdiá tvojho syna podľa mojich štandardov. A ak sa z neho stane len spolovice taký muž, akým je jeho otec, budeme obaja hrdí." Fleming súhlasil a chlapec navštevoval tie najlepšie školy. Napokon promoval na Lekárskej škole Nemocnice Panny Márie v Londýne.

Pravdepodobne si o ňom počul. O sirovi Alexandrovi Flemingovi, mužovi, ktorý objavil zázračný liek - penicilín, ktorý už zachránil milióny životov. O niekoľko rokov neskôr, keď syn toho istého šľachtica dostal zápal pľúc, vieš, čo mu zachránilo život? Penicilín! A ako sa volal ten šľachtic? Lord Randolph Churchill. A meno jeho syna? Sir Winston Churchill, ktorý pomohol zachrániť Európu pred hrôzami Tretej ríše!

Je to zákon žatvy! Nemusíš žať v čase, keď si zasial. Nemusíš žať tam, kde si zasial. Ale vždy budeš žať to, čo si zasial.

Postoj víťazstva

Keď máš správny postoj, máločo ťa môže zastaviť; a ak ho nemáš, máločo ti dokáže pomôcť! Ak si chceš zachovať postoj víťazstva, nauč sa sústrediť sa na príležitosti, nie na svoje práva. Jednou z najväčších príčin nespokojnosti je naša neustála snaha "dosiahnuť svoje práva". Premýšľaj: Ukrivdili ti niekedy? Boli chvíle, keď si nedostal, čo si si zaslúžil? Určite! Žijeme v nedokonalom svete a dokiaľ v ňom budeme žiť, nedožijeme sa chvíle, kedy by sme za všetko, čo robíme, dostali odmenu.

Stojíš teda pred rozhodnutím: Využiješ svoj čas a energiu na to, čo malo byť, alebo sa cez to prenesieš a sústredíš sa na to, čo môže byť? Ani vtedy, keď je na tvojej strane pravda a spravodlivosť, nemusíš byť schopný napraviť všetky chyby. Neustály zápas za svoje práva v tomto nedokonalom svete ťa oberá o energiu a stávaš sa pesimistom. Ak sa sústreďuješ na svoje práva, zvyčajne sa obzeráš dozadu, však? Nemôžeš ísť dopredu, keď nejdeš po správnej ceste. Až keď obrátiš svoju pozornosť správnym smerom, môžeš ísť vpred.

Neznamená to, že prestaneš vidieť nespravodlivosť. Znamená to, že sa rozhodneš sústrediť sa na to, čo môžeš ovládať - tvoje postoje a tvoje príležitosti. To je spôsob na zvýšenie tvojho potenciálu, ktorý ti pomôže odstraňovať z cesty prekážky.

Pravý význam

V jedno popoludnie roku 1953 sa na chicagskej železničnej stanici zhromaždili reportéri a mestskí funkcionári. Osoba, s ktorou sa chceli stretnúť bol nositeľ Nobelovej ceny za mier pre rok 1952. Pár minút po tom, ako vlak zastavil, vystúpil z vlaku obrovský, skoro dvojmetrový muž s hustými vlasmi a dlhou bradou. Rozblýskali sa všetky fotoaparáty. Mestskí funkcionári sa k nemu priblížili so zdvihnutými rukami a mnohí mu hovorili, aká je to pre nich česť stretnúť sa s ním.

Muž sa im zdvorilo poďakoval a potom s pohľadom upretým ponad dav ich požiadal, aby ho na chvíľu ospravedlnili. Prešiel davom a pristúpil k jednej postaršej černoške, ktorá tam zápasila s dvoma veľkými kuframi. S úsmevom zodvihol jej batožinu a odprevadil ju až k autobusu. Pomohol jej naložiť kufre a poprial jej šťastnú cestu. Keď sa vrátil k uvítacej ceremónii, ospravedlnil sa: "Prepáčte, že som vás nechal čakať."

Tým mužom bol Dr.Albert Schweitzer, známy misionársky lekár, ktorý strávil svoj život pomáhaním chudobným v Afrike. Keď tento jeho skutok videl jeden z členov uvítacieho výboru, obrátil sa k vedľa stojacemu reportérovi a s veľkým obdivom na adresu Schweitzera prehlásil: "Toto je prvýkrát v živote, čo som videl kázeň chodiť."

Niekedy stačí využiť príležitosť na prejavenie malej láskavosti, ktorá nemusí zostať bez povšimnutia a niekoho významne osloví.

Od koho sa učiť

Počas putovania džungľou uvidel starý pes približujúceho sa leoparda. Ľahol si na zem a začal žuť nejaké staré kosti. Práve v tej chvíli, keď chcel leopard zaútočiť, pes zvolal: "Človeče, to bol chutný leopard! Dúfam, že je tu naokolo takých viac!" Naľakaná veľká mačka sa otočila a ušla. Opica, ktorá to všetko pozorovala zo stromu, sa rozhodla urobiť si u leoparda "očko" tým, že mu povie, ako bol oklamaný. Leopard sa nazúril a povedal opici: "Skoč na môj chrbát, pokiaľ nechytím toho starého psa." Keď sa k psovi zozadu priblížili, starý pes ich počul a zakričal: "Kde je tá opica? Poslal som ju dnes ráno, aby mi našla iného leoparda a ešte stále sa nevrátila!"

Myšlienkou príbehu je múdrosť starších, ktorá zvyčajne zvíťazí nad neskúsenosťou a naivitou mladých. Aj Šalamún vraví: "Nachádza šťastie, kto sa necháva dobrým slovom poučiť ..."(Prís 16,20). Skôr, ako sa rozhodneš odmietnuť radu a skúsenosť starších, pamätaj, že sa môžeš veľa naučiť od tých, ktorí tu boli skôr ako jednorazové plienky, plastická chirurgia, internet a vlasové transplantácie ... a ktorí po celý život ctili Boha.

Moc povzbudenia

Goethe povedal: "Zaobchádzaj s človekom podľa toho, aký sa ti zdá byť, a urobíš ho ešte horším. Alebo zaobchádzaj s človekom tak, akoby už bol takým, akým by potenciálne mohol byť, a urobíš z neho toho, kým má byť."

Jedného dňa si riaditeľ zavolal troch učiteľov a povedal im: "Vy traja ste tí najlepší v našom systéme, tak Vám dávame 90 študentov s vysokým IQ, aby sme videli, čo s nimi dokážete urobiť." Títo študenti dosiahli o 30% viac ako ostatní študenti na škole. Na konci roka si riaditeľ zavolal tých roch učiteľov znova a povedal im: "Musím sa vám s niečí priznať. Nemali ste 90 najlepších študentov, boli len priemerní. Vybrali sme ich náhodne a pridelili vám." Učitelia z toho prirodzene vyvodili, že za tým obrovským pokrokom študentov museli byť ich výnimočné učiteľské schopnosti. "Mám ešte jedno priznanie", povedal riaditeľ. "Vy nie ste tí najmúdrejší učitelia, ale vaše mená boli prvé tri vytiahnuté z klobúka."

Prečo títo študenti a učitelia dosiahli takú vysokú úroveň? Pretože boli povzbudení, aby verili tomu, že to dokážu! Bejzbalová hviezda Reggie Jackson prehlásil: "Poviem vám, v čom sa skrýva kvalita skvelého manažéra; skvelý manažér má schopnosť presvedčiť hráčov, že sú lepší, ako v skutočnosti sú. Núti ťa mať o sebe dobrú mienku. Dá ti najavo, že v teba verí. Pomôže ti zo seba dostať viac. A keď raz zistíš, aký dobrý v skutočnosti si, nikdy sa neuspokojíš s niečím menej ako tvoje najlepšie."

Choď a skús tento týždeň niekoho povzbudiť!

Udržiavaj nádej pri živote

V roku 1914 sa sir Ernest Shackleton pokúsil o prvý prechod Antarktídou po súši. Ale jeho loď Endurance narazila do ľadovca a zničila sa. Shackleton a jeho 27-členná posádka uviazla 1 920 km od civilizácie. Pohybovali sa po ľadových kryhách len na 3 vratkých záchranných člnoch. Mali len zopár stanov a obmedzené prostriedky na živobytie. Napokon sa dostali na malý ostrov, kde časť výpravy zostala čakať, kým sa Shackleton a pár mužov preplaví na jednom záchrannom člne 1280 km cez rozbúrené more na veľrybársku stanicu. Shackleton sa vrátil so záchrannou loďou k mužom, ktorí prežili 18-mesačnú ťažkú skúšku. Ako udržal pri živote nádej týchto ľudí?
1. Bol modelom optimizmu. Shackleton, ktorý opísal optimizmus ako "pravú morálnu odvahu", vždy veril, že on i jeho posádka prežije a šíril tento optimizmus všade okolo seba.
2. Živil ich pocit dôležitosti. Pýtal sa na ich názor a dával im úlohy, ktoré im dávali pocit, že sú súčasťou riešenia.
3. Povzbudzoval ich. Používal humor a šíril veselú atmosféru. Shackleton vedel, že pod extrémnym tlakom schopnosť odľahčiť náladu neutralizuje strach, umožňuje ľuďom sústrediť sa, nadobudnúť novú energiu a zvíťaziť nad prekážkami.

Je zaujímavé, že jedna z vecí, ktorú Shackleton zachránil z topiacej sa lode, bolo banjo jedného z členov posádky. Zachránil ho, aby skupina mužov na ostrove mohla mať hudbu. Shackleton bol príkladom toho, ako jeden človek môže udržať nádej pri živote. Ak poznáš niekoho, kto má pred sebou ťažkú skúšku, tvoje slová láskavosti, tvoja dôvera v neho a tvoja schopnosť uľahčiť bremeno, môžu udržať nádej pri živote.