streda 30. júna 2010

Zmeňte svoju stratégiu

Jedného dňa nevidomý muž sedel na schodoch pred budovou s klobúkom na nohách a tabuľou s nápisom:„ Som slepý, prosím pomôžte mi.

“Šiel okolo múdry človek a videl, že slepec má v klobúku len pár drobných. Zohol sa prihodil nejaké mince a potom bez toho ,aby sa spýtal vzal tabuľu a na druhú stranu napísal inú vetu.Poobede sa múdry muž vracal rovnakou cestou a videl, že slepcov klobúk je plný bankoviek.
Slepec poznal mužov krok a spýtal sa, či to bol on kto mu prepísal tabuľu , a čo mu tam napísal.

Múdry človek odpovedal: „Nič čo by nebola pravda. Len som dal Tvojim riadkom inú podobu.“ Usmial sa a odišiel. A slepec sa nikdy nedozvedel, že na tabuli stálo:
„Je jar, ale ja ju nemôžem vidieť.“

... Zmeň svoju stratégiu, keď sa ti nedarí a uvidíš, že sa to obráti k lepšiemu...

streda 23. júna 2010

Zázraky života

Zázrakom je, keď sa dokážeme rozdeliť o to, čo máme…

Zázrakom je, keď vidíme celok a zároveň i detail…

Zázrakom je, keď miesto časti dáme celok…

Zázrakom je, keď sa radujeme z maličkostí…

Zázrakom je, keď ostne chránia, ale nepichajú…

Zázrakom je, keď si dobrého užívame s mierou…

Zázrakom je, keď žijeme zo zásadami, ktoré necítime ako okovy…

Zázrakom je, keď silní dokážu chrániť slabých…

Zázrakom je, keď sa máme s kým zahrať…

Zázrakom je, keď sa nenecháme pohltiť komplikovanosťou života…

Zázrakom je, keď krásu vidíme i v tom, čo sa zdanlivo krásne nejaví…

Zázrakom je, keď to, čo vieme tiež dokážeme podať ďalej…

Zázrakom je, že dokážeme zakotviť a zároveň neustrnieme na mieste...

Zázrakom je, keď vidíme, že nič nie je len čierne alebo len biele…

Zázrakom je, keď dokážeme vnímať kúzlo okamihu…

Zázrakom je, keď vieme, že krása je v jednoduchosti…

Zázrakom je, keď vieme, že s láskavosťou sa dôjde často najďalej…

Zázrakom je, keď nám hreje srdce i keď je vôkol mráz…

Zázrakom je, keď sme v srdci deťmi…

Zázrakom je, keď horíme láskou…

Zázrakom je, keď sa nenecháme uniesť zlosťou…

Zázrakom je, keď sa nebojíme byť sami sebou…

Zázrakom je, keď tu sme pre svojich blízkych…

Zázrakom je viera v Boha…

Zázrakom je, keď sme trpezlivý…

Zázrakom je, keď si šťastie podržíme…

ŽIVOT je zázrak… pretože je neopakovateľný… A TO NIE JE MÁLO

nedeľa 20. júna 2010

Príbeh o vojakovi

Príbeh je o vojakovi, ktorý sa vracia z vojny vo Vietname. Predtým, ako sa mal vrátiť domov, sa rozhodol zavolať svojim rodičom.
“Mami, oci, vraciam sa domov, ale mal by som na Vás jednu prosbu. Mám kamaráta, ktorého by som rád priviedol spolu so mnou.”
“Jasne,” povedali mu, “radi by sme ho spoznali.”
“Je však jedna vec, ktorú by ste o ňom mali vedieť. Pri boji sa ťažko zranil. Stúpil na mínu a prišiel o ruku a nohu. Nemá kam ísť, a ja by som ho veľmi rád zobral k nám, aby žil s nami.”
“Synak, je mi ho ľúto. Možno by sme mu mohli pomôcť nájsť náhradný domov.”
“Nie, chcem, aby žil s nami.”
“Synak,” povedal otec, “nevieš si ani predstaviť, čo od nás žiadaš.Niekto tak handicapovaný by bol pre nás obrovskou záťažou. Máme svoj vlastný život, vlastné problémy. Nemôžme si do neho priniesť ešte takýto problém. Myslím si, že by si mal prísť domov a na tohto muža radšej zabudnúť. Nájde si pomoc aj sám.”
V tom momente syn telefón zložil. Rodičia o ňom už nič viac nepočuli. O niekoľko dní im však volal policajt. Povedal im, že ich syn zomrel potom, ako spadol z vysokej budovy. Policajt si myslel, že to bola samovražda. Zničení rodičia museli ísť do márnice na identifikáciu synovho tela. Spoznali ho, ale dozvedeli sa strašnú vec. Ich syn mal iba jednu nohu a ruku.

štvrtok 10. júna 2010

Ty si vyberáš

Michal je ten typ človeka, ktorého radi stretávame. Má stále dobrú náladu a vždy vie povedať niečo pozitívne, vždy vie ľudí motivovať. Keď mal niektorý z kolegov zlý deň, Michal mu vždy vedel ukázať kladnú stránku celej veci, zmeniť jeho postoj, nazeranie na danú situáciu ... Slovom - dodal každému energiu a chuť riešiť a popasovať sa s problémom.
Na otázku 'ako sa máš' mal obľúbenú odpoveď:

'Keby som sa mal len o chlp lepšie, bol by som už dvojča '.
Bol som veľmi zvedavý, ako to dokáže, ako je to možné ... A tak keď sa mi raz naskytla príležitosť, spýtal som sa ho na to.
'Len sa nepretvaruj, nemožeš byť predsa dobre naladený stále....celý deň, každý deň, celý čas! Ako to robíš?'
Michal mi na to zaujímavo odpovedal:

'Každé ráno, ked vstanem, tak si poviem, že mám na výber dve možnosti. Buď budem mať dobrú náladu, alebo si možem vybrať tu zlú. No a ja si vždy vyberiem radšej tú dobrú. A vždy, keď sa mi pritrafí niečo zlé, môžem si vybrať, že budem obeťou, alebo si možem vybrať možnosť, že sa z toho poučím. A ja si vždy vyberiem tú možnosť poučiť sa z toho. Vždy, keď niekto ku mne príde a sťažuje sa, možem si vybrať - buď prijať jeho nešťastie, alebo snažiť sa pomôcť mu nájsť nejakú kladnú stránku života. A ja si vyberám vždy tú druhú možnosť - hľadám spolu s ním ten dôvod, pre ktorý sa oplatí bojovať a žiť ďalej. Hľadám tú kladnú stránku života.'
'No, to ale nie je vždy také jednoduché!' protestoval som.

'Ale je,' povedal Michal. 'Celý život si vyberáme. Ked si odmyslíš všetky tie hlúposti okolo, každá situácia je v skutočnosti voľba. A ty si vyberáš, ako reagovať na danú situáciu. Ty si vyberáš, ako ľudia ovplyvnia tvoju náladu. Ty si vyberáš, či budeš mať dobrú, alebo zlú náladu. Jednoducho povedané ty si vyberáš, ako žiješ svoj život.'

Veľa som rozmýšľal o tom, čo povedal Michal.
Krátko potom som odišiel pracovať preč z tej stavebnej firmy a začal som podnikať sám. Aj keď sme sa už nevídali, často som o ňom rozm ýšľal, keď som sa dostával do problémových situácií, keď som si 'vyberal', ako budem žiť svoj život, namiesto toho, aby som iba bezhlavo reagoval na konkrétnu situáciu.
O niekoľko rokov potom som počul, že Michal mal vážnu nehodu, ked spadol z 20metrovej výšky. Po 18hodinovej operácii a dlhých týždňoch na lôžku ho nakoniec pustili domov so zadrôtovanou chrbticou. Stretol som sa s ním asi pol roka po tej nehode. Keď som sa ho spýtal, ako sa má, odpovedal:

'Keby som sa mal len o chlp lepšie, bol by som už dvojčatá. Chceš vidieť moje jazvy ??'
To som odmietol, ale spýtal som sa ho, čo sa mu prehnalo hlavou, ked dopadol vtedy na zem.

'Prvá vec, ktorá mi prebehla hlavou bola, že chcem vidieť a teším sa na bábätko, lebo manželka mala onedlho rodiť,' odpovedal Michal.

'...a hneď vzápätí potom, som si uvedomil, že mám dve možnosti: Mohol som si vybrať život, alebo .... smrť. Tak som si vybral život.'
'A nemal si strach? Nestratil si vedomie ??', pýtal som sa ho.

Michal odpovedal: '... záchranári boli skvelí. Stále mi opakovali, že to bude dobré. Ale keď ma priviezli do nemocnice a uvidel som hrôzu na
tvárach doktorov a sestričiek, skutočne som sa zľakol. V ich očiach som čítal - toto je mŕtvy človek. Uvedomil som si, že
musím niečo urobiť.'
'A čo si spravil?', pýtam sa ho.

'No, bola tam obrovská nemotorná sestrička, ktorá na mňa revala, či som na niečo alergický. 'ÁNO,' odpovedal som. Lekári aj sestričky spozorneli a čakali na moju odpoveď. Zhlboka som sa nadýchol a zakričal som:

'Na vážne ksichty!'

Keď sa dosmiali, povedal som im:

'Rozhodol som sa, že budem žiť. Operujte ma ako živého, nie ako mŕtvolu!'

Michal prežil nielen vďaka majstrovstvu chirurgov, ale aj vďaka svojmu úžasnému prístupu k životu. Od neho som sa naučil, že každý deň máme možnosť žiť naplno.. Čo prežívaš, to chceš. Čo chceš, to prežívaš.
Nie je doležité, čo sa deje, ale ako to človek prijme - to rozhoduje o všetkom. Ako prijme to dobré, ale aj to zlé, čo sa nikomu z nás nevyhne.

Preto sa netráp, čo bude zajtra, zajtrajšok nech sa o seba postará sám.

Každý deň je dosť starostí aj bez toho. Okrem toho, dnes je ten deň, kvôli ktorému si sa trápil už včera.

utorok 1. júna 2010

Dvaja robotníci

Počul som raz historku o tom, ako sa reportér pýtal dvoch robotníkov.

Najprv položil otázku prvému: ,, Čo robíte? “ Povedal, že je murár a začal sa sťažovať, že robí ako otrok za nízku mzdu a vlastne mrhá dni tým, že kladie jednu tehlu na druhú.

Potom reportér položil tú istú otázku druhému robotníkovi. Jeho odpoveď bola celkom iná. ,, Som najšťastnejší človek na svete, “ odvetil. ,, Podieľam sa na výstavbe dôležitých a krásnych architektonických diel. Aj mojou zásluhou sa z obyčajných tehál stávajú výnimočné stavby.

Obaja mali pravdu.